Johannes Diderik van der Waals: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Zdroje: v |
odkaz - pridanie odkazov na Heike Kamerlingh Onnesa, James Dewara, Sira |
||
Riadok 37:
V rokoch [[1862]] – [[1865]] študoval na univerzite v Leydene. Od [[1864]] učil fyziku a matematiku na strednej škole v Deventeri a o dva roky neskôr v Haagu.
Doktorskú dizertačnú prácu s názvom ''Over de Continuiteit van den Gas - en Vloeistoftoestand'' obhájil v roku [[1873]]. V roku [[1876]] sa stal profesorom fyziky na univerzite v Amsterdame, kde sa zaoberal problémom spojitosti plynného a kvapalného stavu látok. Podarilo sa mu nájsť vzťah medzi objemom, tlakom a teplotou plynov a kvapalín. Dokázal existenciu síl, ktoré pôsobia na úrovni molekúl a spôsobujú vnútorný tlak v kvapalinách. Dnes sú známe ako van der Waalsove sily. Sformuloval tiež tzv. van der Waalsovu rovnicu platnú pre kvapaliny i plyny a teda i zmenu skupenstva s platnosťou pre kvapaliny rovnakého zloženia. Bola to práve táto práca, ktorá mu priniesla Nobelovu cenu a poskytla [[Sir|Sirovi]] [[James Dewar|Jamesovi Dewarovi]] a [[Heike Kamerlingh Onnes|Heike Kamerlinghovi Onnesovi]] údaje potrebné pre výrobu kvapalného hélia.
V roku [[1893]] publikoval hlavné myšlienky termodynamickej teórie kapilarity, ktorých hlavným predpokladom bola existencia pozvoľnej, následne veľmi prudkej, zmeny hustoty na rozhraní medzi kvapalinou a parou.
| |||