Titus Pomponius Atticus: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 4:
Atticus pochádzal zo starobylej rodiny jazdeckého stavu z [[Rím]]a, kde sa narodil ako syn [[Titus Pomponius|Tita Pomponia]] a jeho manželky Caecilie Metelly. V mladosti študoval spolu s Ciceronom, [[Lucius Torquatus|Luciom Torquatom]] a synom [[Gaius Marius|Gaia Maria]]. Počas tejto doby sa z nich stali priatelia na život a na smrť. Obzvlášť s Ciceronom si zostali do konca života veľmi blízki. Cicero venoval svoj spis ''[[De Amicitia]]'' (O priateľstve) Pomponiovi Atticovi a Atticus sa staral o publikáciu Ciceronových rečí. Ich vzájomná korešpondencia, často písaná v skrytých náznakoch, aby sa mohli vyjadrovať k prebiehajúcim politickým udalostiam, sa zachovala ako ''[[Epistulae ad Atticum]]'' (Listy Atticovi) v Ciceronovej pozostalosti a bola vydaná po jeho smrti štátnikovým sekretárom, prepustencom [[Marcus Tullius Tiro|Marcom Tulliom Tirom]].
 
Roku 85 pred Kr. odišiel Atticus z politických ale aj študijných dôvodov do [[Atény|Atén]] – obával sa proskripcii[[Proskripcia|proskripcií]] zo strany diktátora [[Cornelius Sulla|Lucia Cornelia Sullu]] -, kde sa zdržiaval 20 rokov. Tu sa bližšie zoznámil s gréckou literatúrou a filozofiou a stal sa presvedčeným [[epikureizmus|epikurejcom]]. Atény zostali jeho druhým domovom, kam sa často vracal. Podľa nich dostal i [[cognomen]] Atticus (pochádzajúci z Attiky). Počas pobytu v Aténach boli jeho hosťami Marcus Tullius Cicero aj [[Gaius Iulius Caesar]].
 
Atticovo bohatstvo pochádzalo jednak z dedičstva, jednak zo šikovného obchodu s nehnuteľnosťami. Vďaka nemu si mohol dovoliť zamestnávať otrokov vyškolených v prepisovaní a viazaní kníh – akúsi vydavateľskú dielňu. Po smrti svojho bohatého strýka [[Quintus Caecilius Metellus|Quinta Caecilia Metella]] sa Atticus, ktorého si krátko predtým Metellus adoptoval, stal jeho jediným dedičom. Pri tejto príležitosti si zmenil meno na Titus Caecilius Pomponianus Atticus. [[Lucius Licinius Lucullus]], inak jeho dobrý priateľ, mu prijatie dedičstva, ktoré sám dúfal získať, zazlieval.