'''Aemilian(us)''' alebo '''Marcus Aemilius Aemilianus''', narodený medzi rokmi [[207]] – [[214]], bol [[Staroveký Rím|rímsky]] [[cisár]], ktorý vládol od júla do septembra roku [[253]] po Kr. (podľa jedného prameňa 88 dní).
Aemilianus pochádzal zrejme z [[Provincia MauritániaDžerba|MauritánieDžerby]]<ref>Epitome de Caesaribus, 31.3.</ref> a pred svojou proklámaciou za cisára mal už za sebou úspešnú kariéru – stal sa okrem iného [[senátorSenát (staroveký Rím)|senátorom]]om a dodatočne ho zvolili za [[Konzul (antický Rím)|konzula]]. Za vlády [[Trebonianus Gallus|Treboniana Galla]] (251 – 253) dosiahol vo funkcii moesijského legáta čiastočný úspech v bojoch s Gótmi, načo ho vojaci vyhlásili asi v júli [[253]] za cisára. Aemilianus hneď vytiahol do Itálie, aby si vynútil uznanie svojej vlády, a pri Interamne blízko [[Rím]]a sa postavil proti armáde Treboniana Galla, ktorá onedlho prešla na jeho stranu, cisára aj so synom [[Volusianus|Volusianom]] zavraždila, a keď Aemiliana uznal aj senát, zdalo sa, že jeho moc je zaistená. Situácia sa však nečakane obrátila, keď do udalostí zasiahli légie v Raetii a Noriku, verné doterajšiemu cisárovi. Ich veliteľ [[Valerianus]] sa sám vyhlásil za imperátora podobne ako kedysi Aemilianus zamieril do Itálie. Po necelých troch mesiacoch na rímskom tróne Aemiliana v septembri zabili vlastní vojaci pri Spoletii.
