Aemilianus
Aemilian(us) alebo Marcus Aemilius Aemilianus, narodený medzi rokmi 207 – 214, bol rímsky cisár, ktorý vládol od júla do septembra roku 253 po Kr. (podľa jedného prameňa 88 dní).
Aemilianus pochádzal zrejme z Džerby[1] a pred svojou proklámaciou za cisára mal už za sebou úspešnú kariéru – stal sa okrem iného senátorom a dodatočne ho zvolili za konzula. Za vlády Treboniana Galla (251 – 253) dosiahol vo funkcii moesijského legáta čiastočný úspech v bojoch s Gótmi, načo ho vojaci vyhlásili asi v júli 253 za cisára. Aemilianus hneď vytiahol do Itálie, aby si vynútil uznanie svojej vlády, a pri Interamne blízko Ríma sa postavil proti armáde Treboniana Galla, ktorá onedlho prešla na jeho stranu, cisára aj so synom Volusianom zavraždila, a keď Aemiliana uznal aj senát, zdalo sa, že jeho moc je zaistená. Situácia sa však nečakane obrátila, keď do udalostí zasiahli légie v Raetii a Noriku, verné doterajšiemu cisárovi. Ich veliteľ Valerianus sa sám vyhlásil za imperátora podobne ako kedysi Aemilianus zamieril do Itálie. Po necelých troch mesiacoch na rímskom tróne Aemiliana v septembri zabili vlastní vojaci pri Spoletii.
Referencie
upraviť- ↑ Epitome de Caesaribus, 31.3.