Verzia z 18:38, 17. apríl 2020 upraviť Mareček2000 (diskusia \| príspevky) 7 editací Bez shrnutí editace Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 22:45, 2. máj 2020 upraviť vrátiť Lišiak (diskusia \| príspevky) Správcovia 11 741 editací def., oficiálny názov prvý, rozpracovanie odseku o neplatnosti Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Súbor:Deutsches Reichsgesetzblatt 38T2 049 0853.jpg\|náhľad\|Text dohody publikovaný v Spolkovom právnom vestníku (''Reichsgesetzblatt'') [[Nacistické Nemecko\|Nemecka]]]] [[Súbor:mnichov.jpg\|~~thumb~~náhľad\|Česko-Slovensko po Mníchovskej dohode]] '''Mníchovská dohoda''' (iné názvy: '''Mníchovská zmluva, Mníchovský diktát, Mníchovská zrada''') bola zmluva podpísaná 30. septembra 1938 o 2:30 [[Stredoeurópsky čas\|SEČ]] (dohodnutá 29. septembra)<ref>Henrik Eberle, Matthias Uhl: Kniha Hitler, Ikar, Bratislava 2006, s.71</ref>, podľa ktorej Česko-Slovensko odstúpilo Nemecku pohraničné územie osídlené prevažne Nemcami ([[Sudety (región)\|Sudety]]). Zmluva je podľa medzinárodného práva neplatná od samého začiatku. Vo svetovej politike to bol dovtedy najväčší prejav politiky [[appeasement]]u (politiky ústupkov). '''Abkommen zwischen Deutschland, dem Vereinigten Königreich, Frankreich und Italien, getroffen in München am 29. September 1938'''<ref>{{Citácia Harvard \| Príspevok = Mnichovská dohoda s dodatky \| PriezviskoEditora1 = Hlušičková \| MenoEditora1 = R.[ůžena] \| OdkazNaEditora1 = \| PriezviskoEditora2 = Kubátová \| MenoEditora2 = L.[udmila] \| OdkazNaEditora2 = \| PriezviskoEditora3 = Malá \| MenoEditora3 = I. \| OdkazNaEditora3 = \| PriezviskoEditora4 = Vrbata \| MenoEditora4 = J.[aroslav] \| OdkazNaEditora4 = \| Rok = 1982 \| Titul = Protifašistický a národně osvobozenecký boj českého a slovenského lidu 1938{{--}}1945 \| Diel = I. díl, Mnichov a březnová tragédie : Období od 1. ledna 1938 do 15. března 1939, 2. svazek, Zářijová krize a Mnichov : Období od 1. září 1938 do 30. září 1938, 2. sešit, Období od 22. září 1938 do 30. září 1938 \| Vydanie = \| Miesto = Praha \| Vydavateľ = Ústav marxismu-leninismu ÚV KSČ; Archivní správa MV ČSR; Státní ústřední archiv v Praze \| Strany = 96-97 }}</ref> (-oficiálny názov, v preklade z {{deu}} „Dohoda medzi Nemeckom, Spojeným kráľovstvom, Francúzskom a Talianskom učinená v Mníchove 29. septembra 1938“), známa pod zaužívaným názvom '''Mníchovská dohoda''' (iné názvy: '''Mníchovská zmluva''', '''Mníchovský diktát''', '''Mníchovská zrada''') bola [[medzinárodná zmluva]] podpísaná [[30. september\|30. septembra]] [[1938]] o 02:30 [[Stredoeurópsky čas\|SEČ]] zástupcami [[Nacistické Nemecko\|Nemecka]], [[Spojené kráľovstvo\|Spojeného kráľovstva]], [[Tretia francúzska republika\|Francúzska]] a [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)\|Talianska]], dohodnutá na konferencii v [[Mníchov]]e prebiehajúcej od [[29. september\|29. septembra]]<ref>Henrik Eberle, Matthias Uhl: Kniha Hitler, Ikar, Bratislava 2006, s.71</ref>, na základe ktorej [[Prvá česko-slovenská republika\|Československo]] odstúpilo Nemecku pohraničné územie osídlené prevažne [[Karpatskí Nemci\|Nemcami]] ([[Sudety (región)\|Sudety]]). Vo svetovej politike bolo prijatie tejto zmluvy dovtedy najväčším prejavom politiky [[appeasement]]u (t. j. politiky ústupkov). Z hľadiska medzinárodného práva bola zmluva v rozpore najmä s [[Pakt Spoločnosti národov\|Paktom Spoločnosti národov]] (1919), [[Locarnské dohody\|locarnskými dohodami]] (1925) a [[Briandov-Kelloggov pakt\|Briandovým-Kelloggovým paktom]] (1928). Na [[Norimberský proces\|norimberskom procese]] bolo preukázané, že Nemecko ju uzatváralo ako súčasť prípravy agresie proti Československu, tzn. išlo o úmyselné podvodné konanie (''fraus omnia corrumpit''). Zároveň bola porušená zásada, že sa medzinárodné zmluvy môžu týkať len zúčastnených strán (''pacta tertiis nec nocent, nec prosunt''), o to väčšmi, ak sú to zmluvy v neprospech tretej strany (''pacta in detrimentum tertii''). Československá vláda sa od dohody dištancovala, súhlas so zmenou hraníc označila za čin z donútenia konaný pod podmienkou, že zmeny hraníc s ňou budú prekonzultované a zagarantované, k čomu však nedošlo. Z hľadiska vnútroštátneho práva Československa išlo o porušenie [[Ústavná listina Československej republiky\|Ústavnej listiny]] (1920) podľa ktorej mohli byť hranice menené len ústavným zákonom. S týmito argumentami rátala teória právnej kontinuity predmníchovskeho Československa, na ktorej bolo založené snaženie [[Edvard Beneš\|Edvarda Beneša]] v [[Druhý česko-slovenský odboj\|česko-slovenskom odboji]], ktoré sa definitívne presadilo v [[Dekréty prezidenta republiky\|ústavnom dekréte prezidenta republiky]] č. 11/1944 Úr. vest. čs. o obnovení právneho poriadku.<ref>{{Citácia Harvard \| Príspevok = Tzv. Mnichovská „dohoda“ z 29. září 1938 \| PriezviskoEditora = Gronský \| MenoEditora = Ján \| Rok = 2005 \| Titul = Komentované dokumenty k ústavným dějinám Československa \| Diel = I. (1918 – 1945) \| Miesto = Praha \| Vydavateľ = Karolinum \| ISBN = 80-246-1027-2 \| Strana = 265 }}, dok. č.III.A.1, pozn. č. 1</ref> == Predohra == Po vzniku [[~~nacistické~~Nacistické Nemecko\|~~Tretej~~nacistického ~~ríše~~Nemecka]] a nástupe [[Adolf Hitler\|Adolfa Hitlera]] k moci sa začalo schyľovať k [[Druhá svetová vojna\|2. svetovej vojne]]. Svetové mocnosti vedeli, že Hitler bude žiadať územia. Na to Hitler využíval aj Nemcov žijúcich mimo územia Nemecka. V roku [[1935]] zo zdravotných dôvodov odstúpil [[Tomáš Garrigue Masaryk]]. Prezidentom [[Česko-Slovensko\|Česko-Slovenska]] sa stal [[Edvard Beneš]]. V roku 1938 bol tiež [[anšlus]], pripojenie Rakúska k Nemecku - hoci to [[Versaillská zmluva (1919)\|Versaillská zmluva]] zakazovala. V roku [[1938]] začal Hitler požadovať od Česko-Slovenska, aby Nemecku odstúpilo [[Sudety (región)\|Sudety]]. Nemecko na to využívalo Nemcov žijúcich v Česko-Slovensku, ktorí tvrdili, že sú diskriminovaní. To bol argument na pripojenie týchto území k Ríši. Hitler pricestoval v roku 1938 do Karlových Varov na zjazd Sudetonemeckej strany a tam mal prejav o tom, že Nemecko musí ochraňovať práva Nemcov žijúcich v zahraničí. Návrh o Sudetoch odovzdal česko-slovenskej vláde, ktorá ho odmietla. Prispelo to k vyostreniu situácie. Po niekoľkých týždňoch sa Hitler stretol s [[Neville Chamberlain\|Chamberlainom]] a vyzval ho, aby pomohol vyriešiť tento problém. Ten vyslal do Česko-Slovenska lorda [[Walter Leslie Runciman\|W. Runcimana]], ktorý mal za úlohu vyhodnotiť situáciu. Nemci v Česko-Slovensku vyjadrili nespokojnosť, ktorú Runciman interpretoval po príchode do Británie Chamberlainovi.

Mníchovská dohoda: Rozdiel medzi revíziami