Bukovina (krajina): Rozdiel medzi revíziami

V 10.-11. storočí územie patrilo ku Kyjevskej Rusi. Od 14. storočia bolo územie súčasťou Moldavského kniežatstva s centrom v meste [[Suceava]] (od roku [[1388]]). V 15. storočí sa o niektoré časti tohto územia sporili [[MoldavskoMoldavské kniežatstvo]] a [[Poľsko]]. V tomto období, počas vlády ''[[Štefan III. Veľký|Ştefan cel Mare]]'' a jeho nástupcov vznikli maľované kláštory v mestách [[Moldoviţa]], [[Putna]], [[Suceviţa]] a [[Voroneţ]]. Spolu s ich slávnymi freskami patria k najväčšiemu kultúrnemu dedičstvu súčasného Rumunska.

Roku [[1775]] Bukovina podľa Konštantínopolskej dohody pripadla Rakúsku. Najprv bola spravovaná ako časť [[Halič (región)|Haliče]], potom v rokoch 1849-1918 to bola korunná krajina [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]]. Od čias cisára Jozefa II. na Bukovine existovalo ukrajinské, rumunské, nemecké, poľské, maďarské a židovské školstvo. V roku 1857 na území s rozlohou 10440 km² žilo 455 800 obyvateľov. Z toho tvorili Rumuni 44,6% (hlavne na juhu, v rôznych spoločenských triedach), Ukrajinci 38,2% (vrátane Rusínov, prevažne roľníci a pastieri), Nemci 6,4% (prevažne úradníci, remeselníci, inžinieri), Židia 6,4% (žijúci prevažne v mestách, obochodníciobchodníci, remeselníci, lekári, advokáti), Poliaci 3% (žijúci prevažne v mestách - v [[Černovice (Ukrajina)|Černovci]] tvorili v roku 1910 po Židoch druhú najväčšiu etnickú skupinu s počtom 15 412 ľudí), Maďari 1,6% a iní. Bukovina bola prevažne poľnohospárskoupoľnohospodárskou krajinou (v roku 1880 až 3/4 obyvateľstva sa živilo poľnohospodárstvom). V Černovci bývali veľké trhy s dobytkom. V roku 1902 ešte 60% roľníckych hospodárstiev malo menej ako 2 ha pôdy, keďže 40% pôdy zaberali veľkostatky. Pastierstvo prevažovalo najmä v horských oblastiach krajiny.