Charlie Chaplin: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 95.102.125.94 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od DurMar12 Značka: rollback |
→Umelecký odkaz: rozšírenie článku |
||
Riadok 226:
== Umelecký odkaz ==
[[Súbor:The Tramp Essanay.jpg|thumb|upright|left|Chaplin v postave trampa (1915){{sfn|Sarris|pp=139}}]]
Charlie Chaplin sa narodil v Londýne ale preslávil sa v [[Hollywood]]e. K herectvu sa dostal už ako 8-ročný, keď pracoval ako javiskový umelec. V roku [[1906]] začal pracovať v zájazdovom divadle. Jeho prvý nemý film sa objavil v roku [[1914]] a o tri roky neskôr bol už najlepšie plateným hercom na svete. V roku [[1919]] založil spoločnosť [[United Artists]]. Po vojne sa názorovo rozišiel s [[Hollywood]]om. Pre jeho „neamerickú činnosť“ mu po pobyte v zahraničí neumožnili návrat späť do [[Spojené štáty|USA]], preto sa usadil vo Švajčiarsku. Návrat do štátov mu povolili až v roku [[1972]], keď dostal čestného [[Academy Awards|Oscara]] za celoživotné dielo. Patril k najslávnejším svetovým filmovým tvorcom. Napriek tomu, že od vzniku jeho posledného filmu uplynulo už viac než polstoročie, dodnes sa v mysliach divákov spája s nezabudnuteľným milým tulákom s paličkou, úzkym sakom a priveľkými topánkami.
Za svoju dlhú filmovú kariéru natočil okolo deväťdesiat filmov, k väčšine z nich napísal scenár, sám ich režíroval a stvárnil v nich hlavnú úlohu. Neskôr, už v ére zvukového filmu, skladal k svojim novým filmom, ale aj slávnym nemým filmom, aj vlastný hudobný sprievod. Prvýkrát sa na filmovom plátne objavil v roku 1914, kde debutoval v snímke ''Chaplin si zarába na živobytie'' (Making a Living, 1914) filmovej spoločnosti ''Keystone Studios'', s ktorou na sklonku roku [[1913]] podpísal jednoročný kontrakt, a pre ktorú v priebehu tohto jedného roka natočil celkom 35 krátkych filmov a jeden dlhometrážny. Na konci roka 1914 podpísal nový kontrakt s majiteľmi spoločnosti ''Essaney'', pre ktorú nakrútil 15 krátkych filmov. Po nezhodách spoločnosť na začiatku roku [[1916]] opustil a podpísal zmluvu na 12 dvojdielnych komédií so spoločnosťou ''Mutual Film Corporation''. Týchto 12 krátkych filmov je považovaných za vrchol jeho krátkometrážnej tvorby a k najznámejším patria snímky ''Chaplin hasičom'' (The Fireman, 1916), ''Chaplin vysťahovalcom'' (The Immigrant, 1917), ''Chaplin znalec v záložni'' (The Pawnshop, 1916) a predovšetkým snímka ''Chaplin strážcom verejného poriadku'' (Easy Street, 1917).<br/>
V roku [[1919]] spoločne s [[Mary Pickfordová|Mary Pickfordovou]], [[Douglam Fairbanks|Douglasom Fairbanksom]] a [[David Wark Griffith|D. W. Griffithom]] založil filmovú spoločnosť ''United Artists'' pre ktorú v rokoch [[1923]] až [[1952]] výhradne natáčal svoje filmy, medzi inými aj ''[[Zlaté opojenie]]'' (The Gold Rush, 1925), ''[[Svetlá veľkomesta]]'' (City Lights ; 1931), ''[[Moderná doba]]'' (Modern Times, 1936) a ''[[Diktátor (film z roku 1940)|Diktátora]]'' (The Great Dictator, 1940). Naposledy sa na filmovom plátne mihol v malej úlohe lodného stevarda vo filme ''[[Grófka z Hongkongu]]'' (A Countress from Hong Kong, 1967) z roku [[1967]], ku ktorému napísal scenár, režíroval ho a zložil k nemu hudobný sprievod.
V roku 1998 filmový kritik [[Andrew Sarris]] označil Chaplina za „pravdepodobne najvýznamnejšieho umelca kinematografie, ktorý je nesporne stále najvýnimočnejším hercom a stále najuniverzálnejšou filmovou ikonou.“{{sfn|Sarris|pp=139}} Britský filmový inštitút Chaplina nazval „vrcholnou postavou svetovej kultúry“.<ref name="BFIChaplinproject">{{cite web|url=http://chaplin.bfi.org.uk/ |title=Charlie Chaplin |publisher=British Film Institute |accessdate=7 October 2012 |url-status=live |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120622161153/http://chaplin.bfi.org.uk/ |archivedate=22 June 2012}}</ref> Za „úsmev, ktorý (priniesol) na tváre miliónov ľudí a za to, ako dosiahol všeobecné uznanie a pomohol premeniť filmový priemysel na umenie“ americký týždenník ''[[Time (týždenník)|Time]]'' Chaplina zaradil do svojho zoznamu „[[Time 100: The Most Important People of the Century|stovky Najdôležitejších ľudí 20. storočia]]“.<ref name="time 100">{{cite web|title=TIME 100: Charlie Chaplin|url= http://www.time.com/time/time100/artists/profile/chaplin.html|archiveurl= https://web.archive.org/web/20110523194732/http://www.time.com/time/time100/artists/profile/chaplin.html|archivedate=23 May 2011|magazine=Time Magazine|first=Joshua|last=Quittner|date=8 June 1998|accessdate=11 November 2013}}</ref>
Podľa vyjadrenia Simona Louvisha sa obraz tuláka Charlieho stal súčasťou kultúrnej histórie.{{sfn|Hansmeyer|pp=3}} Postavu poznajú aj ľudia, ktorí nikdy Chaplinove filmy nevideli a aj na miestach, kde sa jeho filmy nikdy neuvádzali.{{sfn|Louvish|pp=xvii}} Kritik [[Leonard Maltin]] píše o „jedinečnej“ a pre históriu „nezmazateľnej“ tulákovej povahe a tvrdí, že takýto „celosvetový dosah“ nemá žiadnym iným komikom vytvorená postava.<ref>{{cite news |url=http://blogs.indiewire.com/leonardmaltin/chaplinfirst_last_and_always |title=Chaplin – First, Last, And Always |work=Indiewire |accessdate=7 October 2012 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130525165601/http://blogs.indiewire.com/leonardmaltin/chaplinfirst_last_and_always |archivedate=25 May 2013 }}</ref> V uznanlivých vyjadreniach filmového historika [[Richard Schickel|Richarda Schickela]] sa píše, že v Chaplinových postavách tuláka je „najbohatšie vyjadrenie výrečnosti komediálnych prejavov ľudského ducha“, aké sa dosiahli vo filmovej histórii.{{sfn|Schickel|pp=41}} O rekvizity spojené s postavou tuláka Charlieho je na aukciách veľký záujem. V roku 2006 bol v aukcii v Los Angeles originálny tulákov klobúk a jeho bambusová palička vydražené za 140-tisíc dolárov.<ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/5116474.stm |title=Record Price for Chaplin Hat Set |publisher=BBC |accessdate=7 October 2012 |url-status=live |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120423104143/http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/5116474.stm |archivedate=23 April 2012}}</ref>
[[Súbor:Hombre_disfrazado_de_Charlot_delante_del_Gran_Casino_de_San_Sebastián_(1_de_2)_-_Fondo_Car-Kutxa_Fototeka.jpg|thumb|Imitátor Chaplin a jeho publikum v [[Donostia-San Sebastián|San Sebastiáne]], v Španielsku (1919)]]
Ako filmár je Chaplin považovaný za priekopníka a jednu z najvplyvnejších osobností filmu na začiatku 20. storočia.{{sfn|Cousins|pp=72}}{{sfn|Kemp|pp=8, 22}}{{sfn|Gunning|pp=41}}{{sfn|Sarris|pp=139}}{{sfn|Hansmeyer|pp=3}} Často je označovaný za prvého umelca na filmovom plátne.{{sfn|Schickel|pp=3–4}}{{sfn|Cousins|2p=36}}{{sfn|Robinson|pp=209–211}}{{sfn|Kamin|pp=xiv}} Filmový historik [[Mark Cousins]] píše, že Chaplin „nezmenil len filmové diela, ale aj jeho výrazový prejav a pôsobenie na ľudskú spoločnosť“ a tvrdí, že Chaplin bol rovnako dôležitým pre vývoj komediálneho žánru ako bol [[D. W. Griffith|D.W. Griffith]] významným pre drámu.{{sfn|Cousins|pp=70}} Chaplin bol prvý, kto popularizoval celovečerný filmový formát pre komédiu, spomalil jej tempo, zjemnil ju a pridal do nej pátos.{{sfn|Schickel|pp=7, 13}}<ref name="silent clowns">{{Cite web|title=Charlie Chaplin|series=Silent Clowns|credits=Presented by [[Paul Merton]], directed by Tom Cholmondeley|network=[[British Broadcasting Corporation]]|station=[[BBC Four]]|date=1 June 2006}}</ref> Hoci je jeho dielo väčšinou klasifikované ako grotesky, Chaplinova dráma ''Parížska maitressa'' (1923) sa stala námetom sofistikovanej komédie [[Ernst Lubitsch|Ernsta Lubitscha]], ''[[The Marriage Circle]]'' (1924).{{sfn|Thompson|pp=398–399}}{{sfn|Robinson|pp=321}}{{sfn|Louvish|pp=185}} Podľa Davida Robinsona Chaplinove inovácie „sa rýchlo asimilovali a stali sa súčasťou bežnej praxe pri výrobe filmu“.{{sfn|Robinson|pp=321}} Za svoj vzor označil Chaplina napríklad aj [[Federico Fellini]], ktorý sa o ňom vyjadril ako „o akomsi [[Adam a Eva|Adamovi]], z ktorého všetci ostatní pochádzajú“.{{sfn|Robinson|pp=632}} [[Jacques Tati]] poznamenal, že „bez neho by nikdy nenatočil film“,{{sfn|Robinson|pp=632}} [[René Clair]] o Chaplinovi hovoril, že „inšpiroval prakticky každého filmára“.{{sfn|Robinson|pp=631}} [[Michael Powell]],{{sfn|Brownlow|pp=77}} [[Billy Wilder]],<ref name="story of film">{{Cite web|title=Episode 2|series=[[The Story of Film: An Odyssey]]|credits=[[Mark Cousins]]|network=[[Channel 4]]|station=[[More4]]|date=10 September 2011|time=27:51–28:35}}</ref> [[Vittorio De Sica]],{{sfn|Cardullo|pp=16, 212}} [[Richard Attenborough]]<ref>{{cite web|title=Attenborough Introduction |url=http://chaplin.bfi.org.uk/programme/attenborough.html |work=Charlie Chaplin |publisher=British Film Institute |accessdate=11 February 2013 |url-status=live |archiveurl=https://web.archive.org/web/20131105202221/http://chaplin.bfi.org.uk/programme/attenborough.html |archivedate= 5 November 2013}}</ref> a ruský filmár [[Andrei Tarkovsky]] sa zhodujú, že Chaplin je „jediný človek, ktorý bez akýchkoľvek pochybností zostúpil do dejín filmu. Filmy, ktoré zanechal, nikdy nezostarnú“.<ref name="tarovsky">{{Cite journal|title=Tarkovsky's Choice |author=Lasica, Tom |journal=[[Sight & Sound]] |date=March 1993 |volume=3 |issue=3 |url=http://people.ucalgary.ca/~tstronds/nostalghia.com/TheTopics/Tarkovsky-TopTen.html |accessdate=1 February 2014 |url-status=live |archiveurl=https://web.archive.org/web/20140214101036/http://people.ucalgary.ca/~tstronds/nostalghia.com/TheTopics/Tarkovsky-TopTen.html |archivedate=14 February 2014}}</ref>
Chaplin tiež silne ovplyvnil prácu neskorších komikov. [[Marcel Marceau]] povedal, že inšpiráciu pre to, aby sa stal mímom dostal potom, ako videl Chaplinove diela,<ref name="silent clowns"/> Podľa kritika Marka Cousinsa je rozpoznateľný Chaplinov komediálny štýl aj u iných komikov, akým je napríklad postava [[Monsieur Hulot|Monsieura Hulota]], ktorého hral [[Jacques Tati]], či taliansky komik [[Totò]].<ref name="story of film"/> Chaplin bol inšpiráciou aj pre kreslené postavičky, napríklad pre [[Kocúr Felix|Kocúra Felixa]],{{sfn|Canemaker|pp=38, 78}} či pre [[Mickey Mouse|Mikiho Mausa]].{{sfn|Jackson|pp=439–444}} Ako jeden zo zakladajúcich členov [[United Artists]] ovplyvnil Chaplin rozvoj filmového priemyslu. [[Gerald Mast]] píše, že hoci sa UA nikdy nestala veľkou spoločnosťou ako sú [[MGM]], či [[Paramount Pictures]], myšlienka, že režiséri by mohli produkovať svoje vlastné filmy, „predbehla svoju dobu“.{{sfn|Mast|pp=100}}
===Spomienky a pocty===
| |||