Barrandovské skály: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d portál |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 99:
oblasť dôkladne preštudoval a urobil tu mnoho významných objavov. Toho istého roku mu tu bola umiestnená pamätná tabuľa a celá skala bola darovaná pánom Maximiliánom Herbertom Národnému múzeu k ochrane a na podrobné preskúmanie.<ref name="pamatky" /><ref name="vychazky" />
Okrem zárezov bola tvár skál pozmenená tiež ťažbou. Bolo tu niekoľko dnes už zaniknutých a zarastených lomov. Niekoľko sa ich nachádzalo JZ od Barrandovej skály. Lámal sa tu hlavne krinoidový vápenec a lomy fungovali do začiatku dvadsiateho storočia. Ďalšie významné lomy sa nachádzali aj v severnom smere od Barrandovej skály. Pôvodne išlo o dva oddelené lomy, ktoré boli po roku 1911 prepojené. Miestny vápenec slúžil predovšetkým na výrobu [[Oxid vápenatý|vápna]]. Za [[Prvá česko-slovenská republika|prvej česko-slovenskej republiky]], kedy ťažba v lomoch doznievala, boli nad nimi vybudované [[Barrandovské terasy]] a lomom sa začalo hovoriť "Pod terasami". V severnejšom z nich bol pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] postavený plavecký bazén, ktorý tu slúžil až do päťdesiatych rokov minulého storočia. Dnes tu môžeme vidieť už len betónové ruiny. Neskôr sa tomuto lomu začalo hovoriť podľa neďalekej kaplnky Panny Márie Bolestnej, lom "U kapličky". Kým južnejšiemu z oboch lomov (bližšie k Barrandovej skále) zostal názov "Pod terasami".<ref name="pamatky" />
Ďalšími významnými vedcami, ktorí tu vykonávali svoje výskumy, boli hlavne geológ Radim Kettner (koralový obzor) a František Hanuš.<ref name="pamatky" /> Oblasť je aj dnes študijne využívaná, predovšetkým ako miesto geologických exkurzií.
Riadok 113:
Požárské súvrstvie (vrchný silúr, stupeň [[přídolí]]) je v spodných častiach tvorené šedými, jemnozrnnými vápencami. Vyššie časti tvoria vápnité bridlice s medzivrstvami jemnozrnných vápencov. Lochkovským súvrstvím sa už radí k spodnému devónu, stupňu [[lochkov]]. Ide o tmavo šedé doskovité vápence s tmavými [[Rohovec|rohovcami]] a vápnitými bridlicami. Tvoria predovšetkým Barrandovu skálu, kde sú intenzívne disharmonicky zvrásnené.
Pražské súvrstvie je typickým predstaviteľom stupňa prag (spodný devón). V oblasti Barrandovských skál je vyvinuté v dvoch [[Fácia (geológia)|fáciách]]. Prvá je fácia sliveneckých vápencov. Ide o krinoidové vápence, ktoré sú zrnité a majú ružovkastú, svetlo šedú alebo červenkastú farbu. Druhá je fácia dvorecko-prokopských vápencov, čo sú sivé, veľmi jemnozrnné, niekedy hľuznaté kalové vápence. Posledné, najsevernejšie súvrstvie je zlíchovské. Patrí spodnému devónu, medzinárodnému stupňu [[ems]] a regionálnemu stupňu zlíchov. Spodné polohy charakterizuje tzv. koralový obzor. Tvoria ho polohy hrubo bioklastických vápencov a sedimentárnych [[brekcia|brekcií]]. Je tu možné pozorovať podmorské [[sklz]]ové štruktúry.<ref name="geology">http://lokality.geology.cz/229</ref><ref name="geologická minulost">Geologická minulosť
=== Paleontológia a paleogeografia ===
| |||