Trnávka (okres Dunajská Streda): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Pamiatky |
|||
Riadok 3:
| Názov = Trnávka
| Iné názvy =
| Obrázok = Trnávka kostol 02.jpg
| Popis obrázku = Kostol Ružencovej Panny Márie
| Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Kraj = Trnavský
| Okres = Dunajská Streda
| Región = Podunajsko
| Časti =
| Rieka =
Riadok 34:
| Poznámky =
}}
'''Trnávka''' ({{v jazyku|hun|''Csallóköztárnok''}}, {{V jazyku|deu|''Tyrnaugedl'' aj ''Tirnaugel''}}) je malá [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Dunajská Streda|Dunajská Streda]]
== Dejiny ==
Prvý raz sa jej meno písomne spomína v podobe Tarnuk roku 1275, kedy uhorský kráľ [[Ladislav IV.]] daroval, v tom čase ešte neosídlené územie dnešnej obce deťom Andrása Olgyayho, Petrovi a Wolfgangovi za služby, ktoré ich otec vykonal korune. Ďalšie zmienky sú z rokov [[1345]] a [[1355]]. Podoby mena obce: Tarnok, Tárnok, Csallóköztárnok, Trnávka na Ostrove a Trnávka. V písomnosti z roku [[1349]] sa obec spomína už ako osídlená. V rokoch [[1553]]-[[1787]] je obec vedená v portálnom súpise ako majetok [[Starý Budín|staro-budínskych]] mníšok, a to až do doby, kým tento ženský rád nebol cisárom [[Jozef II.|Jozefom II.]] rozpustený. Roku [[1787]] Trnávka prechádza do držby kráľovskej pokladnice. Neskôr tu získali majetky aj rôzne šľachtické rody. Medzi známejšie patria: Esterháziovci, Zičiovci, Baldáčiovci, Baťánovci a začiatkom [[20. storočia]] grófska vetva rodu Pongrác. Majetky tu však mali aj príslušníci drobnej šľachty (Kont, Tóth, Tárnoki, Németi atď.). V revolučných rokoch [[1848]]-[[1849]] sa v chotári obce utáborili povstalecké vojská.
===
Dnes v obci škola neexistuje, avšak písomnosti zaznamenávajú, že už roku [[1873]] na území tejto malej obce bola postavená prvá vzdelávacia inštitúcia pod názvom Rímskokatolícka cirkevná [[ľudová škola]]. V 30. rokoch 20. storočia sa škola stala dvojjazyčnou - vyučovalo sa maďarsky aj slovensky. Roku 1981 sa základná škola v Trnávke zrušila. V obci dodnes úspešne pracuje materská škola.▼
===
Časté požiare, ktoré niekoľkokrát vyčíňali v tejto obci (záznamy o požiaroch z rokov [[1869]], 1871, 1883, 1886 atď.) si vynútili založenie spoločnej požiarnej ochrany obyvateľstva. K založenia požiarneho zboru došlo roku [[1880]]. Tento požiarny zbor fungoval ešte spoločne s požiarnym zborom v susednej obci Rohovce. Spolupráca susedných obcí trvala zhruba dva roky, potom sa požiarníci z Trnávky osoamostatnili a vytvorili vlastnú protipožiarnú ochranu. Prvým veliteľom požiarníkov v trnávke sa stal Mester Márk. ▼
▲Dnes v obci škola neexistuje, avšak písomnosti zaznamenávajú, že už roku 1873 na území tejto malej obce bola postavená prvá vzdelávacia inštitúcia pod názvom Rímskokatolícka cirkevná [[ľudová škola]]. V 30. rokoch 20. storočia sa škola stala dvojjazyčnou - vyučovalo sa maďarsky aj slovensky. Roku 1981 sa základná škola v Trnávke zrušila. V obci dodnes úspešne pracuje materská škola.
==
Podľa sčítania obyvateľov v roku 1991 mala obec celkovo 395 obyvateľov, z toho 340 hlásiacej sa maďarskej národnosti, 55 k slovenskej. ▼
▲Časté požiare, ktoré niekoľkokrát vyčíňali v tejto obci (záznamy o požiaroch z rokov 1869, 1871, 1883, 1886 atď.) si vynútili založenie spoločnej požiarnej ochrany obyvateľstva. K založenia požiarneho zboru došlo roku 1880. Tento požiarny zbor fungoval ešte spoločne s požiarnym zborom v susednej obci Rohovce. Spolupráca susedných obcí trvala zhruba dva roky, potom sa požiarníci z Trnávky osoamostatnili a vytvorili vlastnú protipožiarnú ochranu. Prvým veliteľom požiarníkov v trnávke sa stal Mester Márk.
Podľa sčítania obyvateľov v roku 2001 mala obec celkovo 428 obyvateľov, z toho hlásiacich sa k maďarskej národnosti 348, k slovenskej 72, k inej 1 občan a neznámej národnosti je 7 obyvateľov.▼
==
=== Pamiatky ===
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícka]] kaplnka [[Mária (matka Ježiša)|Ružencovej Panny Márie]], jednoloďová [[klasicizmus|neskoroklasicistická]] stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z rokov [[1848]]-[[1850]]. Stavbu realizoval murársky majster Neshleba z [[Jelka|Jelky]]. Prvý zvon do tejto kaplnky venovala roku [[1849]] kňažná Žofia Lichtensteinová. Roku [[1902]] dali ku kaplnke pristavať vežu. Stavbu finančne zastrešil Antal Németh a jeho manželka Júlia. V interiéri sa nachádza [[oltár]] so sochou Kráľovnej Ruženca z roku [[1875]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Trnávka - Kaplnka (Kostol) Ružencovej Panny Márie
| url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/trnavka-kaplnka-kostol-ruzencovej-panny-marie
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Fasády kaplnky sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená lizénovými rámami, v hornej časti [[pilaster|pilastrami]] a ukončená ihlancovou helmicou.
* Socha Svätej Trojice z roku [[1863]]. Sochu nechala postaviť obec. Stojí na rázcestí medzi obcami Báč a Rohovce.
== Tradičné ľudové zvyky ==▼
V obci sa okrem už typických zvykov, ktoré sa zachovali celkovo na Žitnom ostrove, objavujú aj ojedinelé ľudové zvyky ako napríklad plieskanie bičom a strieľanie v deň Vianoc. Naj zaujímavejším je však zvyk navyháňať v sobotu na poludnie voly na polia. Vraj sa v minulosti stávalo, že ak sa gazda zabudol na poliach v práci a začul poludňajší zvon, pustil voly domov a sám sa do jarma zapriahol. Tento zvyk vznikol pravdepodobne nejakou chorobou madzi rožným statkom a gazdovia z obce verili, že ak zvieratá nazapriahnu v sobtou na poludnie, tak ostanú zdravé. ▼
* Drevený kríž z roku [[1903]]. Postaviť ho dal pán Vendel Szalay.
* Drevený kríž z roku [[1908]]. Postaviť ho dal Alajos Németh v chotári smerom na obec Veľká Paka.
▲Podľa sčítania obyvateľov v roku 1991 mala obec celkovo 395 obyvateľov, z toho 340 hlásiacej sa maďarskej národnosti, 55 k slovenskej.
▲Podľa sčítania obyvateľov v roku 2001 mala obec celkovo 428 obyvateľov, z toho hlásiacich sa k maďarskej národnosti 348, k slovenskej 72, k inej 1 občan a neznámej národnosti je 7 obyvateľov.
* Pamätník hrdinov na počesť obetí Prvej svetovej vojny z roku [[1921]]. Postaviť ju dal Rímskokatolícky mládežnícky spolok.
* Veľký kríž roku [[1936]]. Postaviť ho dal pán Imrich Németh a jeho pani na miestonom cintoríne.
<gallery>
Súbor:Trnávka kostol 05.jpg|Kostol Ružencovej Panny Márie
Súbor:Trnávka kostol 03.jpg
Súbor:Trnávka kostol 04.jpg|Pamätná tabuľa nad portálom
Súbor:Trnávka pamätník.jpg|Pamätník hrdinov na počesť obetí Prvej svetovej vojny
</gallery>
▲=== Tradičné ľudové zvyky ===
▲V obci sa okrem už typických zvykov, ktoré sa zachovali celkovo na Žitnom ostrove, objavujú aj ojedinelé ľudové zvyky ako napríklad plieskanie bičom a strieľanie v deň Vianoc. Naj zaujímavejším je však zvyk navyháňať v sobotu na poludnie voly na polia. Vraj sa v minulosti stávalo, že ak sa gazda zabudol na poliach v práci a začul poludňajší zvon, pustil voly domov a sám sa do jarma zapriahol. Tento zvyk vznikol pravdepodobne nejakou chorobou madzi rožným statkom a gazdovia z obce verili, že ak zvieratá nazapriahnu v sobtou na poludnie, tak ostanú zdravé.
== Referencie ==
Řádek 89 ⟶ 110:
* TÓTH, J.: Kronika obce Trnávka
== Externé odkazy ==
* [http://obectrnavka.sk/ Oficiálna stránka obce]
{{Obce okresu Dunajská Streda}}
| |||