Pontius Pilatus: Rozdiel medzi revíziami

[[File:Munkácsy Christ before Pilate part3.JPG|right|thumb|Portrét Piláta na obraze z roku 1881 od Mihálya Munkácsyho – Kristus pred Pilátom]]

'''Pilát Pontský''' alebo '''Pontský Pilát''' ([[latinčina|latinsky]] ''Pontius Pilatus'', [[starogréčtina|grécky]] Πόντιος Πιλᾶτος) bol v rokoch asi [[26]]{{--}}[[36|36 po Kr.]] piatympiaty [[Staroveký Rím|rímskymrímsky]] [[prefekt]]om [[Judea|provincie Judea]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

Zmienky o jeho osobe môžeme v kánonických evanjeliách nájsť na miestach, na ktorých sa píše o [[Ježiš]]ovom súde a ukrižovaní (v každom [[evanjelium (spisy)|evanjeliu]] je o ňom aspoň zmienka Mt 27,1-37; Mk 14,53 – 15,15; Lk 23,1-25; Jn 18,28 – 19,16). Vystupuje ako človek, ktorý odsúdi [[Ježiš]]a Krista na veľké naliehanie ľudu. [[Ježiš]] bol podľa týchto prameňov odsúdený na dvoch súdnych pojednávaniach: prvé bolo židovské (pred židovským súdnym dvorom) a druhé rímske: pred Pilátom Pontským ako miestodržiteľom. <ref>Thrilling, Wolfgang, Hledání historického Ježíše, Vyšehrad 1993,str. 137.</ref> Kánonické evanjeliá zdôrazňujú, že jeho rozhodnutie bolo spôsobené nátlakom Židov na jeho osobu (napr. Jn 19,12 alebo Mt 27, 24: "Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: "Ja nemám vinu na krvi tohto človeka. To je vaša vec!"" <ref>http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%2027,%2011-54</ref> - z toho vzniklo porekadlo "umývam si nad tým ruky", čo znamená "nenesiem za to vinu" <ref>http://www.sjl.wz.cz/fib.doc</ref>), pravdou však je, že v tej dobe mohol byť „.. iba na základe politického previnenia... vynesený resp. potvrdený rímsky rozsudok smrti.“<ref>Thrilling, Wolfgang, Hledání historického Ježíše, Vyšehrad 1993,str. 137. </ref> Väčšina zdrojov sa zhoduje v názore, že tento proces bol pre Piláta a jeho ďalšie pôsobenie zlomový.

Medzi apokryfmi vyčleňujeme tzv. [[Pilátovský cyklus]], ktorý sa skladá z ''Rozprávania Jozefa Arimatejského'' (približne 2. st., je mladšie ako Nikodémovo evanjelium <ref>Dus, Jan A., Pokorný Petr (usp.), Neznámá evangelia: Novozákonní apokryfy I., Praha: Vyšehrad 2001, 315.<name="NZA"/ref>{{rp|315}}), ''Nikodémovho evanjelia'' a iných, kratších textov, ktoré pozostávajú z príbehov o Pilátových osudoch (medzi ne zahŕňame napríklad Pilátove listy – prvý a druhý, Správu vladára Piláta a texty o jeho potrestaní a smrti).

Nikodémovo evanjelium bolo písané [[gréčtina|grécky]] a delí sa na dve časti: ''Akty Pilátove'' s podnadpisom „Zápisy zo súdneho pojednávania nášho Pána Ježiša Krista, ktoré sa uskutočnilo za Piláta Pontského“ (doba vzniku je predmetom diskusií, pôvodná verzia mohla vzniknúť už v 2. storočí <ref>Dus, Jan A., Pokorný Petr (usp.), Neznámá evangelia: Novozákonní apokryfy I., Praha: Vyšehrad 2001, 318.<name="NZA"/ref>{{rp|318}}) a ''Kristov zostup do pekiel'' (keďže je [[Panna Mária|Mária]] zvaná titulom [[theotokos]], vznik sa predpokladá až po r. [[431]], kedy sa uskutočnil štvrtý [[ekumenický koncil]] v Chalcedone <ref>Dus, Jan A., Pokorný Petr (usp.), Neznámá evangelia: Novozákonní apokryfy I., Praha: Vyšehrad 2001, 319.<name="NZA"/ref>{{rp|319}}). Čo sa týka Pilátovho vystupovania, je podobné s kánonom, na niektorých miestach dokonca zhodné.

Pilátove listy preložené z [[latinčina|latinčiny]] však dokladajú udalosti po smrti [[Ježiš]]a, ktoré sa v kánone nevyskytujú. Prvý list (Epistula Pilati prior) bol pripojený k latinskej verzii Nikodémovho evanjelia ako jeho XXIX. kapitola <ref>Dus, Jan A., Pokorný Petr (usp.), Neznámá evangelia: Novozákonní apokryfy I., Praha: Vyšehrad 2001, 352.<name="NZA"/ref>{{rp|352}}. Druhý list pochádza najskôr až z 16. storočia. <ref>Dus, Jan A., Pokorný Petr (usp.), Neznámá evangelia: Novozákonní apokryfy I., Praha: Vyšehrad 2001, 367.<name="NZA"/ref>{{rp|367}} Pilát v nich píše cisárovi (v originálnych textoch je spomínaný [[Claudius]] v liste prvom a [[Tiberius]] v druhom) a snaží sa vysvetliť udalosti spojené s vynesením rozsudku: ospravedlňuje svoje konanie a zodpovednosť zaň prenecháva na Židoch.

O smrti Piláta máme v textoch [[Apokryf (kresťanstvo)|apokryfných evanjelií]] rozporuplné zmienky. Prvá sa nachádza v texte ''Potrestanie Piláta'', ktoré pochádza z [[gréčtina|gréčtiny]], je pravdepodobne odrazom východnej tradície a naväzuje na dokument ''Správa vladára Piláta'' - ten pravdepodobne pochádza z 5. storočia <ref>Dus, Jan A., Pokorný Petr (usp.), Neznámá evangelia: Novozákonní apokryfy I., Praha: Vyšehrad 2001, 361.<name="NZA"/ref>{{rp|361}}. Je možné, že tieto dva spisy napísal ten istý autor <ref>Dus, Jan A., Pokorný Petr (usp.), Neznámá evangelia: Novozákonní apokryfy I., Praha: Vyšehrad 2001, 368.<name="NZA"/ref>{{rp|368}}. Pilát v nej umiera sťatím hlavy (ako cisárov trest za odsúdenie [[Ježiš]]a), avšak po zmierení s Bohom.

Druhá, nazvaná ''Smrť Piláta'', je stredovekou legendou a nadobúda protipilátovské tendencie. Bola vydaná na základe rukopisu Ambros zo [[14. storočie|14. storočia]]. Spoločným znakom je, že je [[Ježiš]] považovaný za ozajstného Božieho syna a preto musí byť Pilát potrestaný. V tomto spise sa tak však udeje násilným utopením v rieke. <ref name="NZA"/>Dus, Jan A., Pokorný Petr (usp.), Neznámá evangelia: Novozákonní apokryfy I., Praha: Vyšehrad 2001, {{rp|315-377. </ref>}}