Pontius Pilatus: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d úprava citácie
Riadok 1:
[[File:Munkácsy Christ before Pilate part3.JPG|right|thumb|Portrét Piláta na obraze z roku 1881 od Mihálya Munkácsyho – Kristus pred Pilátom]]
 
'''Pilát Pontský''' alebo '''Pontský Pilát''' ([[latinčina|latinsky]] ''Pontius Pilatus'', [[starogréčtina|grécky]] Πόντιος Πιλᾶτος) bol v rokoch asi [[26]]{{--}}[[36|36 po Kr.]] piatympiaty [[Staroveký Rím|rímskymrímsky]] [[prefekt]]om [[Judea|provincie Judea]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Riadok 39:
Pilát Pontský je však známy predovšetkým ako človek, ktorý podľa [[Zoznam kníh Biblie|kánonických evanjelií]] odsúdil [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]]. Pilátovo meno sa nachádza v starokresťanských [[Verím v Boha|vyznaniach viery]], čo zapríčinilo vznik porekadla „Dostal sa tam ako Pilát do kréda“ (tj. nechtiac, náhodou, nečakane, bez vlastného pričinenia). Napriek tomu, že Pilát bol, na rozdiel od svojich kolegov, aktívnym tvorcom miestnych dejín, asi ťažko by vystúpil z „pokojného prítmia odbornej vedeckej publicistiky“, ak by nezastával v dejinách kresťanstva takú dôležitú (aj keď nie celkom pozitívnu) úlohu.<ref>Märtin, Ralf-Peter, Pontius Pilatus: říman, jezdec, soudce, Brno: Nakladatelství Books - Bonus A AURUM 1998, str. 7</ref>
 
Zmienky o jeho osobe môžeme v kánonických evanjeliách nájsť na miestach, na ktorých sa píše o [[Ježiš]]ovom súde a ukrižovaní (v každom [[evanjelium (spisy)|evanjeliu]] je o ňom aspoň zmienka Mt 27,1-37; Mk 14,53 – 15,15; Lk 23,1-25; Jn 18,28 – 19,16). Vystupuje ako človek, ktorý odsúdi [[Ježiš]]a Krista na veľké naliehanie ľudu. [[Ježiš]] bol podľa týchto prameňov odsúdený na dvoch súdnych pojednávaniach: prvé bolo židovské (pred židovským súdnym dvorom) a druhé rímske: pred Pilátom Pontským ako miestodržiteľom. <ref>Thrilling, Wolfgang, Hledání historického Ježíše, Vyšehrad 1993,str. 137.</ref> Kánonické evanjeliá zdôrazňujú, že jeho rozhodnutie bolo spôsobené nátlakom Židov na jeho osobu (napr. Jn 19,12 alebo Mt 27, 24: "Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: "Ja nemám vinu na krvi tohto človeka. To je vaša vec!"" <ref>http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%2027,%2011-54</ref> - z toho vzniklo porekadlo "umývam si nad tým ruky", čo znamená "nenesiem za to vinu" <ref>http://www.sjl.wz.cz/fib.doc</ref>), pravdou však je, že v tej dobe mohol byť „.. iba na základe politického previnenia... vynesený resp. potvrdený rímsky rozsudok smrti.“<ref>Thrilling, Wolfgang, Hledání historického Ježíše, Vyšehrad 1993,str. 137. </ref> Väčšina zdrojov sa zhoduje v názore, že tento proces bol pre Piláta a jeho ďalšie pôsobenie zlomový.
 
== Apokryfné evanjeliá ==
Medzi apokryfmi vyčleňujeme tzv. [[Pilátovský cyklus]], ktorý sa skladá z ''Rozprávania Jozefa Arimatejského'' (približne 2. st., je mladšie ako Nikodémovo evanjelium <ref>Dus, Jan A., Pokorný Petr (usp.), Neznámá evangelia: Novozákonní apokryfy I., Praha: Vyšehrad 2001, 315.<name="NZA"/ref>{{rp|315}}), ''Nikodémovho evanjelia'' a iných, kratších textov, ktoré pozostávajú z príbehov o Pilátových osudoch (medzi ne zahŕňame napríklad Pilátove listy – prvý a druhý, Správu vladára Piláta a texty o jeho potrestaní a smrti).
 
Nikodémovo evanjelium bolo písané [[gréčtina|grécky]] a delí sa na dve časti: ''Akty Pilátove'' s podnadpisom „Zápisy zo súdneho pojednávania nášho Pána Ježiša Krista, ktoré sa uskutočnilo za Piláta Pontského“ (doba vzniku je predmetom diskusií, pôvodná verzia mohla vzniknúť už v 2. storočí <ref>Dus, Jan A., Pokorný Petr (usp.), Neznámá evangelia: Novozákonní apokryfy I., Praha: Vyšehrad 2001, 318.<name="NZA"/ref>{{rp|318}}) a ''Kristov zostup do pekiel'' (keďže je [[Panna Mária|Mária]] zvaná titulom [[theotokos]], vznik sa predpokladá až po r. [[431]], kedy sa uskutočnil štvrtý [[ekumenický koncil]] v Chalcedone <ref>Dus, Jan A., Pokorný Petr (usp.), Neznámá evangelia: Novozákonní apokryfy I., Praha: Vyšehrad 2001, 319.<name="NZA"/ref>{{rp|319}}). Čo sa týka Pilátovho vystupovania, je podobné s kánonom, na niektorých miestach dokonca zhodné.
 
Pilátove listy preložené z [[latinčina|latinčiny]] však dokladajú udalosti po smrti [[Ježiš]]a, ktoré sa v kánone nevyskytujú. Prvý list (Epistula Pilati prior) bol pripojený k latinskej verzii Nikodémovho evanjelia ako jeho XXIX. kapitola <ref>Dus, Jan A., Pokorný Petr (usp.), Neznámá evangelia: Novozákonní apokryfy I., Praha: Vyšehrad 2001, 352.<name="NZA"/ref>{{rp|352}}. Druhý list pochádza najskôr až z 16. storočia. <ref>Dus, Jan A., Pokorný Petr (usp.), Neznámá evangelia: Novozákonní apokryfy I., Praha: Vyšehrad 2001, 367.<name="NZA"/ref>{{rp|367}} Pilát v nich píše cisárovi (v originálnych textoch je spomínaný [[Claudius]] v liste prvom a [[Tiberius]] v druhom) a snaží sa vysvetliť udalosti spojené s vynesením rozsudku: ospravedlňuje svoje konanie a zodpovednosť zaň prenecháva na Židoch.
 
O smrti Piláta máme v textoch [[Apokryf (kresťanstvo)|apokryfných evanjelií]] rozporuplné zmienky. Prvá sa nachádza v texte ''Potrestanie Piláta'', ktoré pochádza z [[gréčtina|gréčtiny]], je pravdepodobne odrazom východnej tradície a naväzuje na dokument ''Správa vladára Piláta'' - ten pravdepodobne pochádza z 5. storočia <ref>Dus, Jan A., Pokorný Petr (usp.), Neznámá evangelia: Novozákonní apokryfy I., Praha: Vyšehrad 2001, 361.<name="NZA"/ref>{{rp|361}}. Je možné, že tieto dva spisy napísal ten istý autor <ref>Dus, Jan A., Pokorný Petr (usp.), Neznámá evangelia: Novozákonní apokryfy I., Praha: Vyšehrad 2001, 368.<name="NZA"/ref>{{rp|368}}. Pilát v nej umiera sťatím hlavy (ako cisárov trest za odsúdenie [[Ježiš]]a), avšak po zmierení s Bohom.
Druhá, nazvaná ''Smrť Piláta'', je stredovekou legendou a nadobúda protipilátovské tendencie. Bola vydaná na základe rukopisu Ambros zo [[14. storočie|14. storočia]]. Spoločným znakom je, že je [[Ježiš]] považovaný za ozajstného Božieho syna a preto musí byť Pilát potrestaný. V tomto spise sa tak však udeje násilným utopením v rieke. <ref name="NZA"/>Dus, Jan A., Pokorný Petr (usp.), Neznámá evangelia: Novozákonní apokryfy I., Praha: Vyšehrad 2001, {{rp|315-377. </ref>}}
 
== Pilát Pontský v neskoršej kresťanskej tradícii ==
Řádek 58 ⟶ 59:
 
== Referencie ==
{{referencie|refs=
<references />
 
<ref name="NZA">{{Citácia knihy
| editori = Jan Amos, [[Petr Pokorný]]
| titul = Neznámá evangelia : Novozákonní apokryfy I
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]]
| rok = 2006
| isbn = 80-7021-406-6
| edícia = Knihovna rané křesťanské literatury
| zväzok edície = 1
| počet strán = 461
| strany =
}}</ref>
 
}}
 
== Literatúra ==
* {{Citácia knihy
* DUS, Jan Amos, ed.; POKORNÝ, Petr, ed. ''Neznámá evangelia : Novozákonní apokryfy I''. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad 2001. 461 s. ISBN 80-7021-406-6. s. 315-377.
| editori = Jan Amos, [[Petr Pokorný]]
| titul = Neznámá evangelia : Novozákonní apokryfy I
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]]
| rok = 2006
| isbn = 80-7021-406-6
| edícia = Knihovna rané křesťanské literatury
| zväzok edície = 1
| počet strán = 461
| strany =
}}
* Märtin, Ralf-Peter, Pontius Pilatus: říman, jezdec, soudce, Brno: Nakladatelství Books - Bonus A AURUM 1998.
* Schäfer, Peter. Dějiny židů v antice od Alexandra Velikého po arabskou nadvládu. 1. vyd. Praha: Vyšehrad, 2003. ISBN 80-7021-633-6. s. 108-109.