Váh: Rozdiel medzi revíziami

'''Váh''' je najdlhšia slovenská [[rieka]]. Vzniká sútokom dvoch riek [[Biely Váh]] a [[Čierny Váh]]. Tečie od [[Tatry|Tatier]] smerom na západ a pri [[Žilina|Žiline]] sa otáčastáča na juh. Pria smeruje ku [[Komárno|KomárneKomárnu]], sakde vlievaústi do [[Dunaj|Dunaja]]a.

Váh vzniká pri [[Kráľova Lehota|Kráľovej Lehote]] ({{mnm|664|w}}) sútokom dvoch menších riek – [[Biely Váh|Bieleho Váhu]] a [[Čierny Váh (rieka)|Čierneho Váhu]]. [[Biely Váh]] pramení na svahoch [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváňa]] vo [[Vysoké Tatry|Vysokých Tatrách]], [[Čierny Váh]] pramení pod [[Kráľova hoľa|Kráľovou hoľou]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]].

Od sútoku zdrojníc pri [[Kráľova Lehota|Kráľovej Lehote]] tečie Váh takmer {{km|150|m}} západným smerom. Krátko po svojom vzniku priberá ľavostranný prítok [[Boca]] a pravostranný prítok [[Hybica]], pričom sa rozširuje aj úzke údolie, prechádzajúce v rozsiahlu [[Liptovská kotlina|Liptovskú kotlinu]]. V [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]] priberá pravostranne [[Belá (rieka)|Belú]], podteká [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnicu D1]] a za [[Liptovský Mikuláš|Liptovským Mikulášom]] sa tok upokojuje v rozsiahlom priehradnom jazere [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovskej Mary]]. Činnosť vodnej elektrárne optimalizuje [[Vodná nádrž Bešeňová|vyrovnávacia nádrž Bešeňová]] a rieka putuje k [[Ružomberok|Ružomberku]], kde zľava priberá [[Revúca (prítok Váhu)|Revúcu]] a úzkym údolím opúšťa [[Liptov (región)|Liptov]]. Pri [[Kraľovany|Kraľovanoch]] priberá svoj najväčší prítok, pravostrannú mohutnú [[Orava (rieka)|Oravu]] a následne vteká do [[Krpeľany (vodná nádrž)|vodnej nádrže Krpeľany]] a regiónu [[Turiec (región)|Turiec]]. Tu sa Váh prvýkrát rozdeľuje na dva toky – staré koryto, ktoré tečie južnejšou trasou cez [[Sučany]] a [[Vrútky]] a [[Krpeliansky vodný kanál]], ktorý severným okrajom [[Turany|Turian]] privádza vodu k vodným dielam [[Vodné dielo Sučany|Sučany]] a [[Vodné dielo Lipovec|Lipovec]]. Pred sútokom oboch ramien pri [[Dubná Skala|Dubnej Skale]] sa vo Vrútkach do starého koryta vlieva zľava [[Turiec (prítok Váhu)|Turiec]] a rieka pokračuje [[Strečniansky priesmyk|Strečnianskou úžinou]] do [[Považie|regiónu Považie]].

Pri [[Strečno (obec)|Strečne]] sa vodný tok opäť upokojuje v priehradnom jazere [[Vodné dielo Žilina|vodnéhoVodného diela Žilina]] a pokračuje severným okrajom [[Žilina|Žiliny]], kde priberá pravostrannú [[Kysuca|Kysucu]] a následne ľavostrannú [[Rajčanka|Rajčanku]]. Nasleduje [[vodná nádrž Hričov]] a opätovné rozdelenie vôd do dvoch korýt, ktoré sa práve v týchto miestach stáčajú na juhozápad. Južnejšie vedie staré koryto, ktoré východným okrajom [[Bytča|Bytče]] pokračuje do [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]], severnejší [[Hričovský kanál]] privádza vodu k [[Vodné dielo Mikšová|vodnému dielu Mikšová]] a [[Vodné dielo Považská Bystrica|Považská Bystrica]]. Obe ramená sa spájajú v priehradnom jazere [[Vodná nádrž Nosice|vodnejNosickej nádrži Nosicepriehrady]], pod ktorou nasleduje [[Púchov]] a vodné dielo Dolné Kočkovce, opäť rozdeľujúce vody Váhu do dvoch korýt. Tu sa podstatne mení ráz krajiny a rieka tu vystupuje zo zovretia v úžinách, aby tiekla pokojným tokom rozširujúceho sa [[Považské podolie|Považského podolia]]. Pôvodné koryto tečie západnejšou trasou a zväčša s malým množstvom vody pokračuje okrajom [[Nemšová|Nemšovej]], kde sprava priberá [[Vlára|Vláru]], až do [[Trenčín]]a. Nosický a neskôr Kočkovský kanál privádzajú vodu k [[Hydrocentrála a vodné dielo Dolné Kočkovce – Ladce – Tunežice|vodnému dielu Dolné Kočkovce – Ladce – Tunežice]], [[Vodné dielo Ilava|Ilava]], [[Vodné dielo Dubnica|Dubnica]] a [[Vodné dielo Trenčín|Trenčín]]. Po krátkom spoločnom úseku veľkú časť vody už na okraji [[Trenčín]]a opäť odvádza umelý [[kanál (Biskupický kanál]]), ktorým putuje k vodným dielam Chocholná, [[Vodné dielo Nové Mesto nad Váhom|Nové Mesto n/V.]], [[Vodné dielo Horná Streda|Horná Streda]] a [[Sĺňava]]. Staré koryto tečie východnejšou trasou popri [[Beckov (obec)|Beckove]], [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]] až do [[Piešťany|Piešťan]], kde sa už naplno prejavuje ráz [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]].

Pod vodným dielom [[Vodná nádrž Sĺňava|vodnou nádržou Sĺňava]] sa časť vôd opäť prepúšťa starým korytom a hlavný prúd smeruje [[Drahovský kanál|Drahovským kanálom]] k [[Vodné dielo Drahovce-Madunice|vodnému dielu Drahovce-Madunice]]. Posledný z vážskych derivačných kanálov sa vlievakončí pred [[Hlohovec|Hlohovcom]], odkiaľ pokračuje rieka už len jediným korytom. V dolnej časti povodia má rieka mnohé mŕtve ramená a okolie je lemované ostrovčekmi [[Lužný les|lužného lesa]]. Priberá pravostranný prítok [[Horný Dudváh]], preteká [[Sereď]]ou a napája [[Vodnávodné nádrž Kráľová|vodnú nádrždielo Kráľová]]. Na poslednom úseku dolného toku prechádza [[Šaľa|Šaľou]], [[Vodné dielo Selice|vodným dielom Selice]] a pred [[Kolárovo]]m priberá dva významné prítoky – zľava [[Nitra (rieka)|Nitru]] a sprava [[Malý Dunaj]]. Posledným vodným tokom, ktorý napája Váh pred jeho zánikom, je [[Stará Nitra]], pôvodné koryto tejto rieky s výrazným nížinným charakterom. Rieka tu z východnej strany pokojným tokom obteká mesto [[Komárno]] a zaniká ústím do [[Dunaj]]a v nadmorskej výške {{mnm|106.5}}.

== Prítoky Váhu ==