Čína (civilizácia): Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 106 bajtov ,  pred 3 mesiacmi
d
linky
d (Verzia používateľa Aodaivietnamyz (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 2A02:AB04:2B46:6100:5483:73F0:4C74:D0C6)
Značka: rollback
d (linky)
 
Severočínska [[dynastia Suej]] ([[581]]{{--}}[[617]]) r. [[589]] porazila všetky okolité štátne útvary a znovuzjednotila Čínu, vytvorenie základov fungovania silného impéria: obnovenie centrálnej správy, vybudovanie Veľkého kanálu spájajúceho juh so severom, začiatok územnej expanzie (pokus dobyť severokórejské kráľovstvo Kogurjo). Rozmach za vlády cisára Jang-ti.
 
Dynastia Suej zanikla roku [[617]] po sérii roľníckych povstaní a vzbúr generálov. Zo zápasu o moc víťazne vyšiel generál turkického pôvodu Li Jüan, zakladateľ [[dynastia Tchang|dynastie Tchang]] ([[618]]{{--}}[[906]]), stabilizovanie a upevnenie štátu za vlády jeho syna Li Š’-mina, druhého cisára, druhý civilizačný vrchol čínskych dejín, hl.hlavné mesto Čchang-an. V priebehu 1. polovice [[7. storočie|7. stor.]] rozšírenie vplyvu do sev. Kórey a do Vietnamu, čiastočná kontrola Strednej Ázie, obnovenie systému štátnych skúšok, úradníci zaradení do deviatich kategórii, štátne školy, založenie akadémie Chan-lin-jüan, konflikty s okolitými ríšami (Tibetská ríša, Turkská ríša, Ujgurská ríša, Nan-čao), kontakty s cudzími kultúrami a náboženstvami (islam, nestoriánske kresťanstvo, manicheizmus), kozmopolitná atmosféra. Roku [[710]] sa stal panovníkom Süan-cung, obdobie ekonomickej prosperity a kultúrnehorozmachu, ukončené An Lu-šanovým povstaním ([[755]]{{--}}[[763]]), postupný úpadok dynastie, roľnícke povstania, zánik.
 
Krátke obdobie nejednoty [[907]]{{--}}[[959]] (Obdobie piatich dynastií a desiatich kráľovstiev) ukončené vznikom dynastie Sung ([[960]]{{--}}[[1279]]), zakladateľ Čao Kchuang-jin, hl. mesto Kchaj-feng, koncentrácia moci v rukách cisára.
R. [[1126]] Džürčenovia dobyli sev. Číny, začiatok obdobia Južný Sung (predtým [[960]]{{--}}[[1115]] Severný Sung), rozdelenie čín. územia na dve oblasti ovládané rozl. dynastiami, nové hl. m. dynastie Južný Sung Chang-čou, pokusy o dobytie sev. Č. (Jüe Fej), napriek menšiemu územiu ekon. stabilita. Od zač. [[13. storočie|13. stor.]] postupné zvyšovanie mongolského nebezpečenstva, Mongoli dobýjajú severnú Čínu (Ögödej).
 
R. [[1279]] si mongolský chán Chubilaj podmanil celú Č. a založil dynastiu Jüan ([[1279]]{{--}}[[1368]]) tvoriacu súčasť euroázijskej Mongolskej ríše. Mongoli využívali vo svojich službách mnoho cudzincov, najmä zo Strednej Ázie, Číňania mali najnižší spoločenský status, kontakty s Európou: misionári (G. de Carpini, W. Rubruk, O. de Pordenone) a obchodníci ([[Marco Polo]]), bohaté kultúrne kontakty. Cisári podporovali tibetský buddhizmus, kt.ktorý sa stal št.štátnou ideológiou mongolskej dynastie, no zároveň podpora konfucianizmu, hl.hlavné m.mesto Chánbalyk (dnešný Peking), zachovanie adminstratívneho aparátu, etablovali sa ako čínska dynastia. V priebehu [[14. storočie|14. stor.]] sa objavili rozpory medzi jednotlivými mongolskými vodcami, zhoršovanie ekonomickej situácie, množstvo protimongolských povstaní (najmä na juhu Číny), ktoré boli organizované tajnými spoločnosťami napojenými na buddhistické sekty.
 
Roku [[1368]] Ču Jüan-čang dobyl Peking a založil novú, čínsku [[Dynastia Ming|dynastiu Ming]] ([[1368]]{{--}}[[1644]]). Mongoli sa čiastočne stiahli naspäť do stepi, časť ostala žiť v ríši Ming, predstavovali trvalé nebezpečenstvo, vojenské konflikty, výstavba nového Čínskeho múru. Hl.Hlavné mesto za dynastie Ming bol spočiatku [[Nanking]], r. [[1421]] presun hl.hlavného mesta do Pekingu, vybudovanie sídla cisárov, Zakázaného mesta, menší územný rozmach. Nadviazanie na čínske kultúrne tradície, neokonfucianizmus (Wang Jang-ming) dôraz na kontinuitu s čín.čínskymi dynastiami, tradicionalizmus, izolácia. Dynamický rozvoj za vlády cisára Jung-le, vydávanie encyklopédie a historických diel, novým aspektom centrálnej správy sa stal zvyšujúci sa vplyv eunuchov (Wang Čen), napätie medzi úradníkmi a eunuchmi. Významné námorné expedície v 1. pol. [[14. storočie|14. stor.]] pod vedením [[Čeng Che|Čeng Chea]]. Kontakty Európy s Čínou, príchod portugalských lodí začiatkom [[16. storočie|16. stor.]], neskôr prenikanie euróspkycheurópskych jezuitských misionárov (Matteo Ricci). V 2. pol. [[16. storočie|16. stor.]] opäť stabilizovanie situácie, neskôr nadmerné koncentrovanie moci v rukách eunuchov, viedlo k vlne povstaní, ktoré nakoniec destabilizovali situáciu a umožnili nástup novej, nečínskej (mandžuskej) [[Dynastia Čching|dynastie Čching]] ([[1644]]{{--}}[[1911]]).
 
== Pozri aj ==
684

úprav