Alan Rickman: Rozdiel medzi revíziami

Keď mal Alan osem rokov, umrel mu otec na rakovinu. Matka sa vydala po druhýkrát, po troch rokoch sa rozviedla. "Mala len jednu životnú lásku." povedal Rickman neskôr.

Rickman chodil na základnú školu Derwentwater v Actone, aplikujúcu vo výučbe Montessori metódu. Vynikal v kaligrafii a [[akvarel]]och a na základnej škole vyhral štipendium na Latymerovu vyššiu školu (Latymer Upper School) v Londýne. V tom čase vystupoval v niekoľkých školných inscenáciách, kde si už získal pozornosť učiteľov ako talentovaný herec.

Po ukončení štúdiíštúdia na Latymerovej škole navštevoval Chelsea College of Art and Design a potom The Royal College of Art. Toto vzdelanie mu umožnilo pracovať ako grafikovi v novinách The Notting Hill Herald, čo považoval za stabilnejšie povolanie ako herectvo. <br />

Napísal list The Royal Academy of Dramatic Art (RADA), v ktorom žiadal o konkurz a získal miesto v RADA, kde študoval v rokoch [[1972]] do [[1974]]. Počas štúdia [[William Shakespeare|Shakespearovych]] diel sa živil ako aranžér [[Nigel Hawthorn|Nigela Hawthorna]] a [[Ralph Richardson|Ralpha Richardsona]]. Pred opustením školy vyhral niekoľko cien, ako napríklad the Emile Littler Prize, the Forbes Robertson Prize a the Bancroft Gold Medal.

Po ukončení štúdií v RADA hral v rôznych anglických repertoároch a experimentálnych divadelných skupinách, napr. súborsúbore Birmingham Repertory TheathreTheatre Company. Po krátkom pôsobení v londýnskom divadle National TheathreTheatre sa stal členom Royal Shakespeare Company ([[1985]]{{--}}[[1987]]), kde v inscenácii hry režírovanej Christopherom Hamptonom podľa [[Pierre Choderlos de Laclos|Laclosovho]] románu ''Nebezpečné známosti'' zaujal rolou záletného vikomta Valmontade Valmont. V rovnakej roli sa objavil aj na [[Broadway]]i, kde bol za svoj výkon nominovaný na cenu Tony [[1987]].

K jeho prvej veľkej roli v televízii, a to roli zloducha, ho priviedol práve spomínaný de Valmont z divadelného predstavenia Nebezpečných známostí, kde si ho všimol producent Joel Silver, a ponúkol mu rolu v pripravovanom filme Smrtonosná pasca (Die Hard). Bol to skutočný úspech, pretože divákom sa jeho Hans Gruber páčil a Rickman sa ako herec vyrovnal hlavnému hrdinovi, hviezde, ktorou bol [[Bruce Willis]].

Rickman sa vrátil domov, a opäť hral v divadle, ktoré nazýva svojou "prvou láskou". Napriek tomu si našiel čas na ďalšie filmy, vďaka čomu sa zrodili ďalšie postavy ako Šerif z Nottinghamu, [[Éamon de Valera|Eamon de Valera]], Alexander Dane, plukovník Brandon, anjel Metatron a [[Severus Snape]]a.

Vo filme Mesmer (1994) stvárnil rolu Franza Antona Mesmera. Tento film pre neho znamenal veľa. V snahe odviesť na ňom čo najlepšiu prácu, urobil spoločne s režisérom Rogerom Spottiswoodom niekoľko zmien v scenári. To sa však hlavným investorom nepáčilo natoľko, že odmietli film financovať. Spor skončil mana súde a napriek tomu, že peniaze nakoniec zabezpečili a film sa natočil, nedostal sa do kín, ale len na videokazety, čo Alana veľmi sklamalo.

Rickman sa objavil aj v dvoch hudobných projektoch. Zahral si vo videoklipe k piesni "In Demand" hudobnej skupiny Texas, a v skladbe "The Bell" z albumu "Tubular Bells II", populárneho [[Mike Oldfield|Mikea Oldfielda]], kde ho počujeme ako konferenciera predstavujúceho jednotlivé hudobné nástroje.

V roku [[2012]] si zahral spolu s [[Colin Firth|Colinom Firthom]] a [[Cameron Diaz]] v [[remake]] filmu [[Gambit]].

Okrem toho sa objavil na [[Broadway]]i, v predstavení "Seminár". Premiéra sa konala [[27. október|27. októbra]] [[2011]] v The Golden Theatre. Predstavenie pojednáva o seminári pre začínajúcich spisovateľov, ktorý vedie úspešná liternárna osobnosť, stvárnená práve miláčikom Alanom. Jeho poslucháči vytvoria drobné klany, začínajú žabomyšie vojny, niektorí študentni použijú ako účinnú zbraň [[sex]], vášne a napätie sa stupňujú.

V roku [[1965]] stretol Rimu Hortonovú, učiteľku ekonómie a političku, s ktorou žil v západnom Londýne. Bol bezdetný. V roku [[2015]] Rickman priznal, že on a Rima sa zosobášili v New York City v roku [[2012]].

V novembri 2020 bolo oznámené, že denníky, ktoré písal 25 rokov, budú vydané na jeseň 2022. Denníky majú 27 častí, ale budú vydané ako jedna kniha vydavateľstvom Canongate. Richman chcel, aby boli denníky vydané.<ref name="theguardian-diaries">{{Citácia periodika | priezvisko = Cain | meno = Sian | autor = | odkaz na autora = | titul = Alan Rickman's 27 volumes of diaries to be published as one book | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/books/2020/nov/21/alan-rickman-27-volumes-of-diaries-to-be-published-as-one-book-canongate?CMP=Share_iOSApp_Other | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2020-11-21 | dátum prístupu = 2020-11-21}}</ref>