Rudolf Lančarič: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d odkaz fix. |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 35:
== Životopis ==
Rudolf Lančarič sa narodil 14. augusta 1914<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Lančarič (14. 8. 1914 – 17. 2. 1951) – Ústav pro studium totalitních režimů|url=https://www.ustrcr.cz/dokumentace-popravenych-politicke-duvody-48-89/rudolf-lancaric/|vydavateľ=www.ustrcr.cz|dátum prístupu=2020-09-18}}</ref> v Grenville,
Greenville Township (Somerset County (Pennsylvánia) -->USA. V roku 1922 sa s rodičmi a súrodencami vrátil na Slovensko.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Palko|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Rudolf Lančarič – obeť Stalinovej honby na Tita|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-02-2008.pdf|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-18|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Od októbra 1935 do októbra 1937 absolvoval vojenskú prezenčnú službu pri pešom pluku v Bratislave, kde dosiahol hodnosť desiatnika. Od 1. apríla 1939 do 4. apríla 1944 slúžil na [[Hlavné veliteľstvo žandárstva|Hlavnom veliteľstve žandárstva]], odkiaľ ho prepustil zo služby kvôli zamlčiavaniu nemanželského dieťaťa. Od 19. apríla 1944 do 19. mája 1945 pracoval vo výrobných podnikoch. Po 2. svetovej vojne sa vrátil do [[Zbor národnej bezpečnosti|Národnej bezpečnosti]], kde agilne vykonával čiernu prácu. [[Štátna bezpečnosť]] (ŠtB) pomáhala vtedy ešte spriateleným súdruhom z Juhoslávie riešiť ich záujmy na území Československa, najmä vyhľadávanie ukrývajúcich sa bývalých členov Ustaše. V tejto súvislosti ho so [[Šefik Kevič|Šefikom Kevičom]] zoznámil na jar 1947 jeho nadriadený podplukovník [[Rudolf Viktorin]]. Poveril ho sprevádzaním Keviča počas jeho návštevy Nitry, kde mal vypočúvať údajnú agentku americkej spravodajskej služby [[Bosilka Perše|Bosilku Perše]].<ref name=":0" />
Dňa 6. apríla 1950 bol zatknutý a v [[Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu|procese proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu]] bol krivo obvinený z velezrady a vyzvedačstva. Štátny súd v Prahe ho 2. septembra 1950 odsúdil na trest smrti, Najvyšší súd rozsudok potvrdil a Rudolf Lančarič skončil 17. februára 1951 na popravisku.<ref name=":0" />
Řádek 43 ⟶ 44:
Lančarič riadil pri prenasledovaní [[Viliam Žingor|Viliama Žingora]] (tzv. žingoriáda) [[Zoru Adamcovú]], bývalú sekretárku politika [[Ján Lichner (politik)|Jána Lichnera]], ktorá sa po februári 1948 dostala do vyšetrovacej väzby ŠtB. Po prepustení začala pod nátlakom spolupracovať s ŠtB.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=JABLONICKÝ|meno=Jozef|titul=Podoby násilia|url=https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Pracoviska/Katedry/KPDPK/Materialy/Zingor_a_spol._-_OBZALOBA_priprava_ROZSUDOK.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=2020/09/18|vydavateľ=Bratislava : Kalligram, 2000, s. 155 – 156.}}</ref> Je iróniou osudu, že Lančarič bol teda v procese so Šefikom Kevičom a spol. odsúdený skôr ako Viliam Žingor, ktorého pomáhal dostať do väzenia.<ref name=":0" />
„...spolčili sa navzájom a s ďalšími osobami na pokus o zničenie samostatnosti alebo ústavnej jednotnosti republiky, o rozvrátenie ľudovodemokratického zriadenia, spoločenskej a hospodárskej sústavy republiky (…) a za tým účelom vstúpili do priameho styku s cudzou mocou“ a tejto cudzej moci vyzradili štátne tajomstvá. V prípade Rudolfa Lančariča bolo obzvlášť závažnou okolnosťou, že bol osobitne povinný zachovávať štátne tajomstvo, k čomu sa zaviazal služobnou prísahou. Prokurátor sa vo svojej argumentácii opieral o výsledky vykonštruovaných procesov s [[László Rajk|Lászlóm Rajkom]], z ktorých mal údajne vyplynúť zámer [[Josip Broz Tito|Josipa Broza Tita]] o vybudovanie tzv.
Rudolf Lančarič bol popravený 17. februára 1951 v Prahe. Rehabilitovaný bol v roku 1964 na základe vyšetrenia Inšpekcie Ministerstva vnútra.<ref name=":0"/>
| |||