Peter Salner: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
pridanie odkazov na iné stránky wikipédie, formálna úprava (viac informačný štýl)
Riadok 1:
{{na úpravu}}
{{Wikifikovať}}
PhDr. '''Peter Salner''', DrSc. (* [[1. marec]] [[1951]], [[Bratislava]]), významný slovenský [[Etnológia|etnológ]], [[Judaistika|judaista]], vedúci vedecký pracovník [https://uesa.sav.sk/ Ústavu etnológie a sociálnej antropológie] [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]] v Bratislave, externý pedagóg na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, Fakulte humanitních studií a Institute základů vzdělanosti Karlovej univerzity v Prahe.<ref>Peter Salner, PhDr., DrSc. https://uesa.sav.sk/?q=sk/peter-salner-phdr-drsc.</ref> V rokoch 1996-2013 pôsobil zároveň ako predseda Židovskej náboženskej obce v Bratislave, v rokoch 2011-2019 bol podpredsedom [[Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike|Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR]]. Hlavnými oblasťami jeho vedeckého záujmu je život v mestskom prostredí, s dôrazom na Bratislavu a sociálna kultúra židovskej komunity v 20. a 21. storočí.<ref>Salner, Peter. Požehnaný spravodlivý sudca. Súčasné formy židovského pohrebu. Bratislava 2004.</ref>
 
== Život ==
NarodilPeter Salner sa narodil sa v Bratislave 1. marca 1951. V roku 1974 získal vysokoškolský diplom na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v odbore národopis na tému súčasnej bratislavskej svadby.<ref>Vrzgulová, Monika (ed.). Dvojrozhovor o pamäti, etnológii, meste. Bratislava: Marenčin PT 2020, s. 67.</ref> Kvôli emigrácii brata a všeobecne zlému kádrovému posudku jeho rodiny po augustových udalostiach 1968 (otec bol bývalým predsedom židovskej náboženskej obce a matka vedená ŠtB ako sionistka), si nemohol nájsť prácu. Nakoniec sa zamestnal v Mestskom dome kultúry a osvety oficiálne ako skladník., Vpričom v skutočnosti pracoval ako odborný pracovník na Oddelení mimoškolského vzdelávania. Po pol roku sa muPetrovi Salnerovi podarilo nastúpiť na doktorandské štúdium v Národopisnom ústave SAV (NÚ SAV) v Bratislave. V roku 1980 úspešnej obhájil dizertačnú prácu Súčasné formy rodiny v bratislavskom Starom meste (jeho školiteľom bol slovenský etnológ Adam Pranda) a bol mu udelený titul [[CSc.|CSc]]. V tom istom roku získal aj titul PhDr. Od roku 1984 nastúpil v NÚ SAV na vedecké miesto.<ref>Tamže, s. 71-73.; Luther, Daniel. Zdravica k jubileu PhDr. Petra Salnera, DrSc. Slovenský národopis, 2/2011, s. 217.</ref> Za vynikajúcu vedecko-výskumnú a pedagogickú činnosť mu bola udelená v roku 2003 vedecká hodnosť [[DrSc.|DrSc]].<ref>Peter Salner, PhDr., DrSc. https://uesa.sav.sk/?q=sk/peter-salner-phdr-drsc.</ref>
 
== Výskum a dielo ==
Peter Salner je zakladateľom urbánnej etnológie na Slovensku. Od svojich počiatočných výskumov súčasnej bratislavskej mestskej rodiny prešiel k téme medzivojnového spôsobu života bratislavského meštianstva a ďalších spoločenských skupín mesta Bratislavy. V rokoch 1985 a 1987 editoval na túto tému dve monotematické čísla ''Slovenského národopisu''<ref>Luther, Daniel. Zdravica k jubileu PhDr. Petra Salnera, DrSc. Slovenský národopis, 2/2011, s. 217.</ref>, ktoré sa stali bázou pre výskum formujúcej sa antropológie mesta na Slovensku. V postupne sa meniacej spoločensko-politickej atmosfére prišiel Peter Salner s myšlienkou vydať knihu o medzivojnovej Bratislave. Dielo Taká bola Bratislava (1991), na ktorejktorom spolupracoval s ďalšími etnológmi pochádzajúcimi z bratislavského prostredia, bolo prelomovým v odbore výskumu mesta (aj použitím metódy „oral history“) a dodnes je inšpiratívnym zdrojom urbánnych etnológov na Slovensku. ZískalZa zatúto knihu ňuzískal Cenu E. E. Kischa (1992). <ref>https://www.litcentrum.sk/autor/peter-salner/ocenenia</ref>
 
Zmenená politická atmosféra po roku 1989 otvorila možnosť štúdia množstva výskumných tém, ktoré dovtedy režim komunistickej strany zakazoval. Výskum sociálnych vzťahov v meste a diverzifikácie mestského spoločenstva ho priviedli Petra Salnera k štúdiu tolerancie a intolerancie, etnických menšín a konfliktov v spoločnosti.<ref>Luther, Daniel. Zdravica k jubileu PhDr. Petra Salnera, DrSc. Slovenský národopis, 2/2011, s. 217.</ref> Výskumy publikoval aj v popularizačných monografiách Premeny Bratislavy 1939-1993 (1998), Bratislavské kaviarne a viechy (2006) a mnohých ďalších.
 
ZároveňPeter Salner zároveň uchopil nové výskumné témy, vychádzajúce z jeho pôvodných výskumov prostredia mesta, zamerané na sociálnu kultúru židovskej komunity a židovských identít v 20. storočí. V ďalšej prelomovej publikácii Prežili holokaust (1997) spracoval autentické spomienky preživších na obdobie [[Holokaust|šoa]]. Po nej nasledovala ďalšia zásadná práca Židia na Slovensku medzi tradíciou a asimiláciou (2000), zaoberajúca sa procesmi transformácie židovských komunít a identít v 20. storočí v slovenskom prostredí. PoNasledovali jej vydaní nasledovali napr.publikácie Mozaika židovskej Bratislavy (2007), Premeny židovskej Bratislavy (2008), a tiež publikácie Židia na Slovensku po roku 1945 (Komunita medzi vierou a realitou) (2016) a Židia na Slovensku po roku 1989 ( Komunita medzi budúcnosťou a minulosťou) (2018), ktoré voľne nadväzujú na publikáciu Židia na Slovensku medzi tradíciou a asimiláciou (2000) a i.
 
Do roku 2021 Peter Salner publikoval 18 autorských monografií a editorsky sa podieľal na ďalších 14 tituloch. Je autorom vyše dvoch stoviek vedeckých štúdií.
 
== Ocenenia ==
Riadok 34:
* 1994 – 2005 – Etnografia
 
==== Institut základů vzdělanosti UniverziyUniverzity Karlovy, Praha ====
* 1998 – 2005 – Fenomén židovskej identity
 
Riadok 42:
 
== Práca pre židovskú komunitu ==
V roku 1996 sa stal predsedom Židovskej náboženskej obce v Bratislave. V tejto funkcii zotrval štyri volebné obdobia (2013). Počas jeho pôsobenia vybudovali na obci novú židovskú kuchyňu, zrekonštruovali Memoriál Chatama Sofera (zo spomienok na rekonštrukciu vyšla monografia Petra Salnera a architekta Martina Kvasnicu Chatam Sofer memoriál (2012), začali rekonštruovať priestory Komunitného centra ŽNO, aj Domov pre seniorov Ohel David, aja rozbehli ďalšie projekty.<ref>Mielcarková, Jana. Ľudia z Kile. Rozhovory Jany Mielcarkovej. Bratislava. Židovský kultúrny inštitút a ŽNO Bratislava 2016, s. 235-241. </ref>
 
== Publikačná činnosť ==