Neutrónová hviezda: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 78 bajtov ,  pred 9 mesiacmi
Pojem neutrónová hviezda prvý krát použili [[Astrofyzika|astrofyzici]] [[Wilhelm Heinrich Walter Baade|Walter Baade]] a [[Fritz Zwicky]] na stretnutí Americkej fyzikálnej spoločnosti v decembri [[1993]], kedy zdôraznili, že po [[Explózia|výbuchu]] hmotnej [[Hviezda|hviezdy]] ([[Supernova|výbuch supernovy]]) by sa hviezda mohla premeniť na hviezdu, ktorá by pozostávala z extrémne tesne nabalených [[Neutrón|neutrónov]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Possible Existence of a Neutron|url=https://www.nature.com/articles/129312a0|periodikum=Nature|dátum=1932-02|dátum prístupu=2021-04-04|ročník=129|číslo=3252|strany=312–312|issn=1476-4687|doi=10.1038/129312a0|jazyk=en|meno=J.|priezvisko=Chadwick}}</ref> V tej dobe sa ale uvažovalo, že neutrónové hviezdy sú až príliš slabé na to, aby ich bolo s vtedajšou technikov možné detekovať. V roku [[1967]] [[Franco Panin]]<nowiki/>i poukázal, že že ak sa neutrónové hviezdy točia a majú zároveň silné [[magnetické pole]], budú emitovať silné [[Elektromagnetické vlnenie|elektromagnetické]] a [[rádiové vlny]]. Hneď na to bol rádioastronónom [[Antony Hewish|Antony Hewisom]] a jeho výskumnou asistentkou [[Jocelyn Burnellová|Jocelyn Bellovou]] v [[Cambridge|Cambridgi]] zachytili krátke, no zato po určitých časových intervaloch opakujúce sa rádiové impulzy z [[Pulzar|pulzaru]]. Išlo o naozaj prevratný objav a jeden z prvých dôkazov, že neutrónové hviezdy skutočne existujú-v roku 1974 bola preto Hewisovi udelená [[Nobelova cena]] za fyziku, hoci bez Jocelyn Bellovej, ktorá sa objav predtým podelila.
 
Neskôr sa ukázalo, že nezvyčajný zdroj, ktorý v roku [[1965]] objavili [[Antonius Hewish]] a [[Samuel Okoye]] v strede [[Krabia hmlovina|Krabej hmloviny]], je v skutočnosti pulzar (známy ako aj krabí pulzar), ktorý bol výsledkom výbuchu [[Supernova|supernovy]] v roku [[1054]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
}}</ref>
 
V roku [[1967]] robil [[Iosif Shklovsky]]Šklovskij optické a röntgenové pozorovania röntgenového zdroja [[Škorpión X-1|Škorpióna X-1]] a správe usúdil, že žiarenie z tohto zdroja v skutočnosti pochádza z neutrónovej hviezdy, ktorá sa nachádzala vo fáze [[Akcelerácia|akcelerácie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
}}</ref>
 
V roku [[1967]] [[Jocelyn Bell Burnell]] a [[Antony Hewish]] objavili pravidelné rádiové impulzy z pulzaru '''[[PSR B1919+21''']], ktorý bol neskôr interpretovaný ako izolovaná rotujúca neutrónová hviezda. Skúmaním tohto pulzaru sa zistilo, že zdrojom energie pulzaru je práve rotačná [[energia]] neutrónovej hviezdy.
 
V roku [[1971]] boli Herbert Gurskym, Riccardo Giacconim, R. Levinsonom, Ed Kelloggom, H. Tananbaumom a E. Schreierom objavené 4,8 sekundové pulzácie v súhvezdí [[Centaurus (súhvezdie)|Centaurus]], [[Cen X-3]], čo definovali ako vznik horúcej neutrónovej hviezdy.
 
V roku [[1974]] [[Joseph Hooton Taylor|Joseph Taylor]] a [[Russell Alan Hulse|Russell Hulse]] objavili prvý binárny pulzar '''[[PSR B19131913+1'''16]], ktorý sa skladá z dvoch neutrónových hviezd, jednej z nich považovaná za pulzar, ktoré sa navzájom obiehali. Na základe všeobecnej teórie relativity predpovedali, že takéto masívne objekty vyžarujú do [[Časopriestor|časopriestoru]] [[Gravitačná vlna|gravitačné vlny]] a tak by sa ich dráha mala postupom času rozpadať-čo bolo aj skutočne pozorované a v roku [[1993]] im bola udelená [[Nobelova cena]] za fyziku. <ref>{{Citácia knihy|titul=Neutron Stars 1: Equation of State and Structure|url=https://books.google.sk/books?id=fgj_TZ06niYC&pg=PA474&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false|vydavateľ=Springer Science & Business Media|rok=2007-12-06|isbn=978-0-387-47301-7|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: fgj_TZ06niYC|meno=P.|priezvisko=Haensel|meno2=A. Y.|priezvisko2=Potekhin|meno3=D. G.|priezvisko3=Yakovlev}}</ref>
 
Prvý milisekundový pulzar, označený ako '''[[PSR B1937+21''']] bol objavený [[Donom Backer|Donom Backerom]] a jeho kolegami v roku [[1982]]. Tento pulzar sa otočí 642-krát za sekundu, čo z neho robilo najrýchlejšie otáčajúci pulzar až do objavu pulzaru '''[[PSR J1748-2446ad]],''' ktorý sa otočí 700-krát za sekundu.
 
V roku [[2003]] [[Marta Burgayová]] a jej kolegovia objavili objekt '''[[PSR J0737−3039''']]. Ide zatiaľ o jediný objavený dvojsystém neutrónových hviezd, kde obe zložky tvoria pulzary.
 
V auguste [[2017]] detektory [[Virgo (detektor)|Virgo]] a [[LIGO]] prvýprvýkrát krát zisťujúzistili [[gravitačné vlny]], ktoré boli produkované kolíziou neutrónových hviezd. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LIGO Detection of Colliding Neutron Stars Spawns Global Effort to Study the Rare Event|url=https://www.ligo.caltech.edu/news/ligo20171016|vydavateľ=LIGO Lab {{!}} Caltech|dátum prístupu=2021-04-04}}</ref>
 
V roku [[2019]] objavili jednu z najťažších neutrónových hviezd. Ide o objekt '''[[PSR J0740+6620-''']] milisekundový [[Pulzar|pulzar,]] ktorý váži približne 2,14-krát viac ako Slnko a nachádza sa v binárnom systéme s [[Biely trpaslík|bielym trpaslíkom]] cca 46004 600 svetelných rokov od Zeme.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=H. T. Cromartie|odkaz na autora=|titul=Relativistic Shapiro delay measurements of an extremely massive millisecond pulsar|url=https://www.nature.com/articles/s41550-019-0880-2|vydavateľ=nature.com|dátum vydania=16. september 2019|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-09-19|miesto=|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Millisecond pulsar PSR J0740+6620 has a white dwarf companion with helium atmosphere, study suggests|url=https://phys.org/news/2019-03-millisecond-pulsar-psr-j07406620-white.html|vydavateľ=phys.org|dátum prístupu=2021-04-03|jazyk=en}}</ref>
 
== Referencie ==
56 968

úprav