Dobrodružstvá Huckleberryho Finna: Rozdiel medzi revíziami

Huckleberry Finn je obyčajný chlapec, ktorý žije v ťažkých časoch [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]]. Našťastie nie je vystavený priamej hrozbe. Na druhej strane je tu Jim, [[otrok]], ktorý utiekol od svojich pánov a skrýva sa deň čo deň, noc čo noc pred svojimi prenasledovateľmi. Títo dvaja, ktorí na prvý pohľad nemajú nič spoločné, sa spoznajú a stanú priateľmi. Huck, ako malý chlapec, je typické dieťa bez ohľadu na to, v akom meste žije a aký rok sa píše. Je to chlapec, ktorý má svoje sny a obavy. Miluje nespútanú voľnosť, obdivuje pravé priateľstvo a hry. Jeho rodinné zázemie nie je ideálne. Mark Twain poskytuje čitateľovi obraz podmienok, v ktorých Huckleberry žije. Starajú sa o neho dve ženy – pani Douglasová, jemná a trpezlivá vdova, a slečna Watsonová, prísna dáma, ktorá sa stáva cieľom kritiky u samotného autora románu. Chlapcov skutočný otec je ďalšou postavou, v rámcina ktorej autor demonštruje úpadok bielej spoločnosti a zlyhanie rodinných štruktúr.<ref>TEACHER, Lawrence: ''The Unabridged Mark Twain.'' USA: Running Press, 1976. 1290 p.</ref> Huckleberryho otec je tiež symbolom násilia a hrozby, ktorá je v časoch otroctva prítomná všade.

Neoddeliteľnou súčasťou príbehu je samozrejme Jim, ktorý jednak dopĺňa, ale i búra chlapcovu osobnosť. Ako otrok je často nútený robiť ponižujúce veci a tým jeho ľudskosť trpí najviac. Je doslova vzatý na milosť každejkaždou postavepostavou v románe. Napriek tomu je to však najsilnejšia postava v knihe, pretože sa nikdy nevzdáva svojho sna o rodine, ktorá bude žiť v mieri a slobode. Celý román Dobrodružstvá Huckleberryho Finna je presiaknutý témami snívania a želaní. V tomto bode možno poukázať na črty, ktoré potvrdzujú, že toto dielo skutočne spadá do obdobia amerického realizmu druhej polovice 19. storočia. Hlavným symbolom snívania v románe je rieka [[Mississippi (rieka)|Mississippi]], ktorá vedie dvoch hlavných hrdinov k vysnívaným lepším zajtrajškom. Je to však aj nebezpečný živel, ktorý bez váhania ukazuje svoju moc – napríklad v časti o búrke a vraku lode. Jim by sa rád dostal až na sever, tam, kde otroctvo neexistuje, aby sa tak stal slobodným človekom. Avšak rieka Mississippi občas prebúdza v tejto postave pochyby – ak ho rieka neprivedie ku slobode, privedie ho na prah pekla. Strach a pochybnosti možno vidieť nielen v myšlienkach Jima, na ktoré si Huck Finn vytvára vlastné názory, ale aj v konkrétnych rozhovoroch týchto dvoch postáv. Mark Twain vytvoril monológy a dialógy veľmi realistické. Využíva reálne opisy prostredia, v ktorom postavy vystupujú, umocňuje atmosféru autentickými dialógmi, [[slang]]om a dodáva románu neobyčajný kolorit.

Pohľad hlavného hrdinu na „sivilizovanú“ spoločnosť je celkom jasný. Neprehľadná spleť pravidiel, zákonov a princípov sľubuje občanovi práva a ochranu pred neprávosťami a nespravodlivosťou. Mark Twain však cez postavu hlavného hrdinu poukazuje na pokrytecký charakter takto nastavenej spoločnosti, kde dôležitý dokument americkej spoločnosti – [[Ústava]], zaručuje slobodu a spravodlivosť pre všetkých. Nie však pre všetkých, ale iba pre všetkých, ktorí sú skutočne slobodní a navyše bielej pleti.

Pre Jima neplatia princípy belošských zákonov. Je vyhnancom, sluhom, otrokom spoločnosti, prenasledovanou zverou bez slobody a akýchkoľvek práv. Mark Twain v románe ostro kritizuje pokrytectvo Americkejamerickej spoločnosti, ktorá dvojakým metrom udáva tempo „sivilizácie“.

Samotné slovo „sivilizácia“ („sivilization“ v originálnej verzii, "cibilizácia" v rozhlasových hrách) vyslovované hlavným hrdinom nesie nádych irónie a pohŕdania týmto pojmom, ktorý v spoločnosti druhej polovice devätnásteho storočia nemá žiaden hlbší význam. A tejto skutočnosti si je vedomý aj mladý hrdina románu.

Detstvo pre Huckleberryho Finna v podstatevlastne neexistuje. Chlapec vyrastajúci bez milujúcej matky, obklopený hroziacim nebezpečím od násilníckeho otca, je vyhnancom od začiatku svojho života. Detstvo je, podobne ako sloboda pre otroka Jima, len vysnívaný cieľ pre hlavného hrdinu, ktorý sa tento svoj sen snaží naplniť aspoň sčasti vyvádzaním typických zlomyseľností, ktoré k detstvu chlapcov patria.

Okolnosti však nútia Hucka Finna opustiť túto ideálnu predstavu. Na úteku pred svojim otcom a prenasledovateľmi je vystavený situáciám, ktorým je bežne vystavený až dospelý človek. Napriek tomu všetkému zlo a násilie, ktoré na svojej ceste za slobodou zažíva, nezanecháva na chlapcovi žiadne tragické následky. Naopak, Huckleberry Finn rastie a rozvíja sa, napĺňaný skúsenosťami a zážitkami.

Dá sa povedať, že Mark Twain prejavuje úctu k starým tradíciám a presvedčeniam černochov, čo môže byťje v rozpore s niektorými analýzami románu, ktoré sú opačného názoru.