Slovenská literatúra: Rozdiel medzi revíziami

Slovenská literárna moderna sa začala rozvíjať od roku [[1905]] (pozri: ''Verše I.,'' básnická zbierka [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]]), ale hlavne po prvej svetovej vojne, kedy zároveň doznieval realizmus. Dovtedy lineárny vývoj vždy jedného smeru sa rozvinul do pestrého vejára [[Avantgarda (umelecké obdobie)|avantgardných]] smerov prevzatých zo západných európskych literatúr alebo ovplyvnených nimi. Názov „moderna” sa začal používať až v polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moderna fungovala aj bez toho, aby sa tak volala|url=https://dennikn.sk/212912/moderna-fungovala-aj-bez-toho-aby-sa-tak-volala/|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Rakúsová|meno=Gabriela|vydavateľ=dennikn.sk}}</ref>. Medzi avantgardnými smermi moderny prevládali [[Symbolizmus|symbolizmu]]s a [[expresionizmus]].

[[Ivan Krasko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Krasko - Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ivan-krasko/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Zambor|meno=Ján|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Ján Zambor}}</ref>, rodený Ján Botto ( [[1876]] – [[1958]]) súčasť slovenskej moderny a básnik [[Symbolizmus|symbolizmu]] slovenského aj svetového, tiež jeho zakladateľ. Na jeho básnickú tvorbu vplýval francúzsky [[symbolizmus]], no próza je postrealistická a novoromantická. Potomok romantika [[Ján Botto|Jána Botta]] zdedil po ňom zmysel pre temnotu a pochmúrnosť a vkladal ich do svojej poézie. Jeho zbierka básní ''Nox et Solitudo'' ([[1909]]) je plne symbolistická subjektívna lyrika a zbierka ''Verše II.'' ([[1912]]) je jej vystupňovaním s pridaním náboženského lyrizmu.<ref>https://www.litcentrum.sk/autor/ivan-krasko/komplexna-charakteristika-tvorby</ref> Na štúdiách v Prahe získal rozhľad nielen v českej literatúre ale aj svetovej. V tomto období sa dostal do dosahu skupiny [[Hlasisti|hlasistov]] a pracoval v spolku [[Detvan (spolok)|Detvan]]. Z pražskej životnej etapy si Krasko odniesol svoj preklad [[Richard Derhmel|Richarda Derhmela]] ''Príroda, symbol, umenie,'' ktorý mu vyšiel v [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]]. Svoje verše publikoval v tlačových orgánoch hlasistov aj u „starých”. Z Prahy odišiel s titulom doktor prírodných vied. V Čechách dozrel v autora, ktorý napísal svoju programovú báseň ''Poetika starej lyriky'' pripomínajúcu Verlainovu báseň ''Art poétique'', ktoré signalizovali nový smer [[symbolizmus]]. Veľmi kladne naň reagovali Hviezdoslav aj Vajanský. Krasko tvoril osobnú lyriku aj sociálne protestné verše. Jeho prozaická časť tvorby je realistická so silným dôrazom na psychologizáciu postáv: ''Naši'' ([[1907]]), ''Svadba, Almužna'' (obe v [[1908]]), ''List mŕtvemu'' ([[1911]]). [[Slovenská akadémia vied]] mu vydala súborné dielo v [[1966]] s názvom ''Dielo''.

[[Martin Rázus]] ([[1888]]{{--}}[[1937]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-razus|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-razus/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/martin-razus-389|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=osobnosti.sk}}</ref>evanjelický kňaz, politik a spisovateľ slovenskej moderny, ktorý písal poéziu čiastočne novoromantickú, s prírodnou lyrikou, okrajovo sa dotýkajúcu aj [[Symbolizmus|symbolizmu]]. V poézii sa významnejšie priklonil k [[Epika|epickej]] a baladickej forme. Názorovo stál pevne na základoch slovenského nacionalizmu, zo začiatku [[Čechoslovakizmus|čechoslovakizmu]], ktorý sa postupne menil smerom k [[Autonomizmus|autonomizmu]]. Rázus bol predsedom [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenskej národnej strany]] a poslancom [[Národné zhromaždenie Československej republiky|Národného zhromaždenia]]. Dohodol politickú koalíciu s [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou]]. Napísal viacero zbierok poézie, ktoré mu vychádzali až do jeho skonu v [[1937]]: ''Z tichých a búrnych chvíľ'' ([[1917]]), debut, ''Hoj, zem drahá'' ([[1919]]), ''To je vojna!'' ([[1919]]), ''Kameň na medzi'' ([[1925]]), ''Kresby a hovory'' ([[1926]]), ''Šípy duše'' ([[1929]]), ''Bača Putera'', veršovaný román ([[1934]]), ''Cestou'' ([[1935]]). Napísal aj divadelné hry ''Hana, Ahaswer, Obrodenie a Malý detektív'', z ktorých posledné dve neboli publikované. Okrem zbierky krátkej prózy ''Z drobnej prózy'' ([[1926]]) vydal 4-dielny román ''Svety'' ([[1929]]) opisujúci život na dedine, a pozoruhodný historický román ''Júlia'' ([[1930]]). Umelecky hodnotné romány ''Maroško'' a ''Maroško študuje'' vydané v rokoch [[1932]]{{--}}[[1933]] boli určené deťom, no stali sa veľmi obľúbeným čítaním nielen mládeže. V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] boli s úspechom natočené pre [[Slovenská televízia|slovenskú televíziu]]. V roku [[1937]] mu vyšli novely ''Bombura a Surovcovci'', ktoré sú považované za jeho najpôsobivejšie diela. V tom istom roku Rázus predčasne skonal.

===Druhá vlna moderny ([[1920]]{{--}}[[1930]])<ref name=´moderna II´>[{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhá moderna|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/druha-moderna Druhá vlna moderny]|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>===

[[Maša Haľamová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maša Haľamová - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/masa-halamova/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maša Haľamová - komplexná charakteristika tvorby|url=https://www.litcentrum.sk/autor/masa-halamova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Petrík|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref> ([[1908]]{{--}}[[1995]]) bola jednou z mála poetiek slovenskej moderny, ktorá svojou tvorbou náleží k symbolizmu [[Ivan Krasko|Ivana Kraska]], no nielen k nemu. Jedna z jej raných básní je "Agonia" vydaná v Slovenských pohľadoch roku [[1926]], keď mala osemnásť rokov<ref>Slovenské pohľady, 1926,vydavateľ Matica slovenská,1926, číslo 6-8,strana 424</ref> Po [[Symbolizmus|symbolizme]] možno aj pod vplyvom svojej cesty do [[Francúzsko|Francúzska]] ([[1929]]{{--}}[[1930]]) prešla k ďalším avantgardným smerom, čomu nasvedčuje aj jej často používaný voľný verš. Haľamová písala ľúbostnú lyriku (zbierky ''Básne, Červený mak, Balada, V zakliatej hore, Májová''), no zaujímala sa aj pod vplyvom [[Jiří Wolker|Jiřího Wolkra]] aj o sociálnu tému. Maša Haľamová sa zaslúžila aj o žáner literatúry pre deti (''Svrček a mravci'', 1957, ''Mechúrik Košťúrik s kamarátmi'', 1962, ''Petrišorka'',1965, ''Hodinky, leporelo'', ''O sýkorke z kokosového domčeka'', 1976).