Artúr Görgei: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace
Riadok 38:
V druhej polovici mája 1848 sa pripojil k novozaloženej národnej garde (honvédi).<ref name=":0" /> 29. septembra 1848 bol veliteľom husárskeho oddielu a na ostrove Csepel predsedal mimoriadnemu súdu, ktorý obvinil uhorského magnáta [[Eugen Ziči|Eugena Zičiho]] (1809{{--}}1848) (maďarsky Ödön Zichy) a jeho brata Pavla, že sú spolčení s blížiacim sa rakúskym vojskom. [[Eugen Ziči]] bol na mieste popravený a jeho brat bol deportovaný ako väzeň do Pešti.<ref>''Devatenácté století slovem i obrazem: Dějiny politické a kulturní.'' Díl I. Svazek prvý, nakladatel J.R.Vilímek,. [s.l.]: [s.n.] Kapitola ''Zdvihající se bouře za Litavou'' (autor: Josef Jakub Toužimský), s. 364.</ref>
 
Bol najvýznamnejším generálom [[Uhorská revolúcia|maďarskej revolúcie]] v rokoch 1848{{--}}49 avšak Görgeiho vzťah a konflikty s Lajosom [[Ľudovít Košut|Košutom]], najvýznamnejším politikom a prezidentom guvernérom revolučného MaďarskaUhorska, ovplyvnili priebeh vojny za nezávislosť a jeho vojenskú kariéru, ale aj jeho porevolučný život až do smrti. Počas jeho vojenských kampaní v zime a v lete 1848–1849 sa dostal do konfliktu s Košutom kvôli rozdielnym názorom na vojenské operácie a kvôli tomu, že Görgei nesúhlasil s Deklaráciou maďarskej nezávislosti, ktorej architektom bol práve Košut. Uhorský parlament v Debrecíne 14. marca 1849 detronizoval [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] a vyhlásil úplnú nezávislosť maďarského štátu a Košúta zvolil za prezidenta - regenta. Görgei nebol nadšený týmito radikálnymi krokmi. Obával sa, že to povedie k spojeniu Rakúska s ruskou monarchiou,<ref name=":0" /><!-- istú úlohu tu slovenský zdroj - Krno prikladá tomu že Gorgei nebol pravy madar ale potomok spiskych nemcov. Je to zbytocne tu rozpisovat lebo aj KOšut nebol ten najrasovejšie najčistejší madar --> čo sa napokon aj stalo. Košut sa mnohokrát vyhýbal tomu, aby Görgeiho vymenoval za hlavného veliteľa maďarskej armády, a namiesto neho menoval slabších veliteľov, ako boli [[Henryk Dembiński]] alebo [[Lázár Mészáros]]. Po úteku [[Ľudovít Košut|Košuta]] do Turecka v roku 1849 sa na krátky čas stal aj politickým vodcom Maďarov. Keď maďarské vojská zložili zbrane, práve on bol považovaný za zradcu Maďarov, hoci rozhodnutie o kapitulácii bolo urobené s vedomím a z vôle maďarskej vlády.<ref name=":0" />
 
Po [[bitka pri Világoši]], keď posledné zvyšky revolučnej uhorskej armády vedenej práve Görgeim kapitulovali [[13. august|13. augusta]] [[1849]] pri [[Rumunsko|rumunskej]] obci [[Șiria]] (známejšej pod vtedajším maďarským názvom Világos) pred pruským generálom v ruských službách [[Theodor von Rüdiger|Theodorom von Rüdigerom]] bolo mnoho maďarských vzbúrencov ale aj generálov popravených.