Dejiny Slovenska: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 88.212.36.194 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Renvoy Značka: rollback |
Značky: vrátené vizuálny editor |
||
Riadok 184:
[[Súbor:Milan Rastislav Štefánik.jpg||thumb|upright|[[Milan Rastislav Štefánik]]]]
[[Súbor:Tomáš G Masaryk1918.jpg|thumb|upright||[[Tomáš Garrigue Masaryk]]]]
[[28. október|28. októbra]] [[1918]] sa [[Slovensko]] stalo súčasťou [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Zásluhy o založenie Česko-Slovenskej republiky majú predovšetkým [[Tomáš Garrigue Masaryk]],[[Edvard Beneš]] a spomedzi slovenských osobností hlavne [[M. R. Štefánik]], ktorý ako diplomat v službách Francúzska pomohol T. G. Masarykovi a E. Benešovi nadviazať kontakty s predstaviteľmi Dohodových mocností. Aktívne organizoval vznik [[česko-slovenské légie|čs. legií]] predovšetkým náborom slovenských a českých vojakov, ktorí dezertovali alebo boli zajatí z c. k. armády na talianskom a francúzskom fronte a v Rusku. Jeho organizačné úsilie viedlo k vytvoreniu disciplinovanej a akcieschopnej armády, nazvanej [[Česko-slovenské légie]], ktorá sa stala pádnym argumentom v diplomacii pri rokovaní o vzniku nového štátu. Na domácej politickej scéne sa angažovali [[Milan Hodža]] a [[Vavro Šrobár]]. Prvým prezidentom krajiny sa stal [[14. november|14. novembra]] [[1918]] [[Tomáš Garrigue Masaryk]]. Toho istého dňa vzniklo aj Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska, ktoré viedol Vavro Šrobár. Slovenská dočasná vláda najprv sídlila v [[Skalica (mesto)|Skalici]], potom v [[Žilina|Žiline]] a od [[4. február]]a [[1919]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Bratislava sa vtedy stala hlavným mestom Slovenska. [[Ústavná listina Československej republiky|Prvá ústava ČSR]] bola schválená [[29. február]]a [[1920]], jej základom boli francúzska (z roku 1795) a americká ústava. Zákonodarnú moc predstavovalo Národné zhromaždenie, ktoré malo 2 komory.
Po vzniku Česko-Slovenska vypukla [[maďarsko-česko-slovenská vojna]] ako [[Vojna|vojnový konflikt]] medzi [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenskom]] a Rumunskom na jednej strane a [[Maďarská republika rád|Maďarskou republikou rád]] na strane druhej, prebiehajúci v rámci širšieho stretu, zahŕňajúceho aj boj o [[Sedmohradsko]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]]. Trvala až do augusta [[1919]]. Počas chaosu, ktorý nasledoval po rozpadnutí [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], krátkodobo existovala na časti slovenského územia aj tzv. [[Slovenská ľudová republika]] a [[Slovenská republika rád]].
Podľa teórie [[Čechoslovakizmus|Čechoslovakizmu]] v krajine existovala iba československá národnosť. Slováci sa považovali iba za jej odnož s vlastným nárečím. Samotný čechoslovakizmus bol vykonštruovaný iba na to, aby boli [[Česi]] a [[Slováci]] početnejší ako [[Nemci]]. [[Slováci]] tvorili väčšinu iba na území Slovenska, kde tvorili takmer tri štvrtiny obyvateľstva.▼
[[11. december|11. decembra]] [[1918]] vyhlásil [[Viktor Dvorčák]], prešovský župný archivár, novinár a politik, spolupracovník maďarskej vlády ako predseda [[Východoslovjackej národnej rady]] vyhlásil v [[Košice|Košiciach]] , ktorá proklamovala nezávislosť od Prahy a úzke spojenie s Maďarskom. Následne sa stal prezidentom tohto útvaru a postavil sa na čelo jeho vlády.<ref>{{Citácia knihy|edícia=1. vyd|titul=Kronika Slovenska|url=https://www.praveorechove.com/newsread1.php?newsid=74|vydavateľ=Fortuna Print|rok=1998-1999|miesto=Bratislava|isbn=80-7153-174-X|meno=Dušan|priezvisko=Kováč}}</ref> Po obsadení Košíc česko-slovenskými vojskami 29. decembra 1918 Slovenská ľudová republika zanikla. Dvorčák bol v Česko-Slovensku odsúdený na smrť, ale podarilo sa mu utiecť do Poľska a odtiaľ do Maďarska.
Tzv. [[Slovenská republika rád]] so sídlom v [[Prešov]]e existovala od [[16. jún|16. júna]] do [[7. júl|7. júla]] [[1919]]. Bola vytvorená pod vplyvom [[Maďarská republika rád|Maďarskej republiky rád]] na čele s českým revolucionárom [[Antonín Janoušek|Antonínom Janouškom]].
▲Podľa teórie [[Čechoslovakizmus|Čechoslovakizmu]] v krajine existovala iba československá národnosť. Slováci sa považovali iba za jej odnož s vlastným nárečím. Samotný čechoslovakizmus bol vykonštruovaný
Pre Slovákov malo začlenenie do zväzku s Čechmi, ďalekosiahle kladné následky. Začala sa komplexná obroda zo strany politickej, kultúrnej aj vzdelanostnej. V roku [[1919]] vznikla [[Univerzita Komenského v Bratislave]], ktorá mala pre rozvoj vzdelanosti na Slovenskom území veľký význam. V roku [[1922]] sa uzákonila 8 ročná povinná školská dochádzka. Od roku [[1926]] vysielal aj [[Slovenský rozhlas]]. V krajine opäť začali slobodne pôsobiť strany, ktoré boli počas prvej svetovej vojny v pasivite. Ekonomiku krajiny však výrazne zasiahla konkurencia rozvinutejšieho českého priemyslu, s ktorou mnohé fabriky na území Slovenska neboli schopné súperiť. Rovnako tragické dôsledky mali ekonomické krízy. Prvá prišla po skončení prvej svetovej vojny v rokoch [[1921]] až [[1923]]. Svetová [[Veľká hospodárska kríza]] odštartovaná krachom na Newyorskej burze zasiahla krajinu v rokoch [[1929]] až [[1933]]. S neuspokojivou životnou úrovňou priamo súviselo aj vysťahovalectvo. Do roku [[1937]] sa z krajiny do zámoria vysťahovalo 104 000 osôb.
| |||