Anna Habsburská (1601 – 1666): Rozdiel medzi revíziami

V roku [[1615]] sa vydala za francúzskeho kráľa [[Ľudovít XIII.|Ľudovíta XIII]]. Sobáš bol výsledkom prošpanielskej politiky vtedajšej [[regent]]ky [[Mária Medicejská|Márie Medicejskej]]. [[Ľudovít XIII.|Ľudovítova]] sestra Alžbeta BourbónskaBourbonská sa vydala za Anninho brata, budúceho kráľa [[Filip IV. (Španielsko)|Filipa IV.]] Ich dcéra [[Mária Terézia Habsburská (1638 – 1683)|Mária Terézia Habsburská]] sa vydala za Anninho syna [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta]].

Anna Rakúska niekoľkokrát potratila, dediča trónu sa manželskému páru podarilo splodiť až 23 rokov po svadbe. Po smrti [[Ľudovít XIII.|Ľudovíta XIII]] v roku [[1643]] sa stala [[regent]]kou a vládla za v tom čase ešte maloletého [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta]]. Na riadenie monarchie mala dohliadať Rada ustanovená [[závet]]om Ľudovíta XIII. Anna Rakúska sa proti závetu postavila a žiadala, aby bol zrušený a jej regentstvo vyhlásené za bezpodmienečné. [[Parlament]] jej nakoniec vyhovel (v domnení, že túto moc využije na zníženie vplyvu pozostalých po [[kardinál]]ovi [[Armand Jean du Plessis de Richelieu|RiecheliuemRichelieum]]) a vyhlásil, že reštrikcie uvalené na regentku porušujú princípy a jednotu [[monarchia|monarchie]]. Anna Rakúska tak získala právo menovať vlastnú Radu.

Anna Rakúska po dosiahnutí plnoletosti odovzdala vládu svojmu synovi Ľudovítovi XIV. po dosiahnutí plnoletosti. Zomrela v [[Louvre]] za prítomnosti rodiny i celého dvora.