Viera Szathmáryová-Vlčková: Rozdiel medzi revíziami

| Meno |Meno = Viera Szathmáryová-Vlčková

| Rodné |Portrét meno =

| |Popis osoby = slovenská spisovateľka

| Dátum |Miesto úmrtianarodenia = [[Bratislava9. jún]], [[Česko-Slovensko1900]]

Jej otcom bol literárny historik [[Jaroslav Vlček]]. V rokoch 1911 – {{--}}1919 študovala na gymnáziu a následne v rokoch 1919 – {{--}}1923 literárnu históriu na [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofickej fakulte Karlovej univerzity]] v [[Praha|Prahe]]. V rokoch 1923 – {{--}}1925 a  1928 – {{--}}1931 žila v [[Praha|Prahe]], v rokoch 1925 – {{--}}1928 s manželom-diplomatom [[Ladislav Szathmáry|Ladislavom SzatmárymSzathmárym]] (* 1895 – † 1946) v [[Paríž]]i, v rokoch 1931 – {{--}}1933 v [[Belehrad]]e, v rokoch 1934 – {{--}}1936 vo [[Viedeň|Viedni]], v rokoch 1936 – {{--}}1939 v [[Berlín]]e, od marca do septembra 1939 vo [[Varšava|Varšave]], v rokoch 1939 – {{--}}1940 v [[Paríž]]i. V čase druhej svetovej vojny, konkrétne v rokoch 1940 – {{--}}1945 bola účasťou s československej politickej emigrácie v Londýne[[Londýn]]e. Od mája do decembra 1945 žila v nórskom [[Oslo]], v rokoch 1945 – {{--}}1948 opäť v [[Praha|Prahe]], kde bola zamestnaná vo vydavateľstve ''Melantrich''. Od roku 1948 do roku 1966 žila v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="lic" />

Od polovice 20-tych. rokov sa venovala literárnej tvorbe, najmä básnickej. V roku [[1930]] vydala básnickú zbierku ''Ulice života''. Básne intímno-reflexívneho charakteru, ako aj krátke prozaické útvary uverejňovala v [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]], Živene, [[Elán (časopis)|Eláne]]e a v ďalších. Poéziu publikovala v slovenčine i češtine. Výber z jej poézie vyšiel pod názvom ''Verše'' (1960). Vytvorila tiež spomienkovú knihu ''Putování za svobodou'' (1946).<ref name="lic" />

Prekladala literárne a filozofické štúdie z francúzštiny do češtiny, neskôr beletriu z francúzskej a americkej literatúry. Po smrti otca pripravila druhé, rozšírene vydanie jeho syntézy ''Dějin české literatury'' (1931) a zostavila výber z jeho článkov pod názvom ''Malá rukoväť literárno-historická'' (1932). V rukopise zanechala spomienkovú prácu o otcovi [[Jaroslav Vlček|Jaroslav Vlčkovi]] a vlastnej rodine. Do slovenčiny z angličtiny preložila diela H. Fasta, Th. Dreisera, S. Lewisa, J. Londona, D. Defoea, J. Swifta, Ch. Dickensa, W. Scotta a ďalších. Prekladala aj z francúzštiny (diela R. Descartesa, A. Mauroisa, P. H. D. Holbacha a ďalších). V  [[Bratislava|Bratislave]] pôsobila ako lektorka anglickej literatúry vo vydavateľstvách ''Pravda'' a ''Tatran''.<ref name="lic" />