Čao C’-jang: Rozdiel medzi revíziami

Čao sa narodil v rodine bohatého statkára, ktorého na začiatku štyridsiatych rokov zabili komunisti. Napriek tomu od svojich stredoškolských štúdií vo [[Wu-chan]]e sympatizoval s komunizmom a v roku 1932 vstúpil do Komunistického zväzu mládeže <ref name="Vokal" />. Ako člen Komunistickej strany sa zúčastnil bojov v [[Druhá čínsko-japonská vojna|čínsko-japonskej vojne]], po založení Čínskej ľudovej republiky v roku 1949 pôsobil v regionálnych straníckych štruktúrach v juhočínskej provincii [[Kuang-tung]]. Keď v dôsledku katastrofálnych politických rozhodnutí počas [[Veľký skok vpred|Veľkého skoku vpred]] vypukol hladomor, [[Mao Ce-tung]] označil za príčinu bohatých sedliakov, ktorí mali u seba ukrývať jedlo. Čao nariadil mučenie sedliakov, ktorí mali vydať (neexistujúce) potraviny.

Skúsenosti s nesprávnym ekonomickým riadením počas Maových kampaní viedla Čao C’-janga k osvojení si umierneného prístupu k riadeniu hospodárstva, spoločne s [[Teng Siao-pching]]<nowiki/>om a [[Liou Šao-čchi]]<nowiki/>m. Uplatňoval to najmä po tom, ako sa stal straníckym šéfom v provincii Kuang-tung v 60tych rokoch. To sa mu neskôr stalo osudné počas [[Kultúrna revolúcia|Kultúrnej revolúcie]], keď ho Červené gardy označili za pravičiara <ref name="Raus" />. Čao bol zosadený zo svojich pozícií a prinútený chodiť po uliciach mesta Kuang-čou s posmešnou papierovou čiapkou na hlave. Následne bol poslaný pracovať do továrne v strednej Číne.

Čao C’-jang podporoval liberalizáciu Číny nielen v ekonomickej, ale aj v politickej oblasti. Vďaka tomu musel v 80tych rokoch zvádzať množstvo súbojov s predstaviteľmi konzervatívnej frakcie, vedenou [[Čchen Jün]]om. Jeho osudový okamih prišiel v roku 1989, kedy sa rozhodol viesť dialóg s protestujúcimi na Námestí nebeského pokoja v Pekingu. V známom prejave prosil študentov aby opustili námestie so slovami "My už sme starí, na nás nezáleží (...) vy máte všetci okolo dvadsať rokov a takto ľahko idete obetovať svoje životy, nemôžte konať rozumne?"<ref name="Vokal">{{Citácia periodika

}}</ref> Študenti však Čaoa neposlúchli, nespokojné s jeho prejavom bolo aj vedenie strany. Čaov patrón Teng Siao-pching síce podporoval jeho reformné úsilie v ekonomickej oblasti, bol však proti politickej liberalizácii. Premiér [[Li Pcheng]] deň po Čaovom stretnutí so študentmi zaviedol stanné právo. Do popredia sa dostal [[Šanghaj|šanghaj]]ský starosta [[Ťiang Ce-min]], ktorý viedol voči študentom tvrdú líniu, ktorá nakoniec vyústila v nasadení armády 4. júna.<ref name="Raus">{{Citácia elektronického dokumentu