Vojtech Tuka: Rozdiel medzi revíziami

Tuka bol hlboko veriacim katolíkom a k ideám [[Sekularizmus|sekularizmu]], [[Husitstvo|husitizmu]], [[Socializmus|socializmu]] a [[Liberalizmus|liberalizmu]] prichádzajúcich z českých krajín zastával priam nepriateľské stanovisko.<ref name=":1" /> Motívom Tukovej politickej činnosti po vstupe do [[Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku|Slovenskej ľudovej strany]] roku [[1922]], bolo úsilie o hľadanie alternatívneho štátoprávneho postavenia Slovenska. Už v roku 1921 pripravil právny návrh na autonómiu Slovenska.<!-- Podľa svojej výpovede pred súdom v roku 1929 --> Rýchlo sa stal jedným z vodcov v [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] a bol spoluzakladateľom jej organizácie [[Rodobrana]], ktorá vznikla v roku 1923 a stála na základoch talianskeho [[Fašizmus|fašizmu]]. V rokoch [[1925]]{{--}}[[1929]] pôsobil ako poslanec [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1920 – 1939)|Národného zhromaždenia v Prahe]]; viedol kampane za „federalizáciu“ [[Československá republika|Česko-Slovenska (ČSR)]], vo Viedni vydával ''Correspondence slovaque'' a získaval pre ideu nezávislosti sympatie niektorých cudzích štátov, najmä Francúzska, Nemecka, Talianska, Anglicka a Japonska, ale aj bielej ruskej emigrácie.

Takzvanú „Tukovu aféru“ inicioval jeho článok ''V desiatom roku Martinskej deklarácie'' zverejnený [[1. január]]a [[1928]] v ľudáckom denníku ''[[Slovák (noviny)|Slovák]]'', v ktorom označil zápisnicu z porady z [[31. október|31. októbra]] [[1918]] za tajnú klauzulu Martinskej deklarácie, ktorá vraj obmedzovala dĺžku trvania československého štátu na desať rokov (teda do októbra 1928). Tuka takto vyzýval na uplatnenie [[Právo na samourčenie národov|samourčovacieho práva]] a vyhlásenia [[Samostatnosť|samostatnosti]] Slovenska. Cieľom článku <ref name=":0">[http://www.tyzden.sk/casopis/2009/41/tukova-afera.html Tomáš Gális: Tukova aféra, .tyzden.sk, 11. október 2009]</ref> bolo aktivizovať radikálnych [[Slovenské autonomistické hnutie|autonomistov]] v [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]].  Poslanec Československej národno-demokratickej strany [[Milan Ivanka]] v máji 1928 podal na Tuku trestné oznámenie a Imunitný výbor [[20. december|20. decembra]] [[1928]] odporučil zbaviť ho poslaneckej imunity, s čím snemovňa súhlasila. Dňa [[3. január]]a [[1929]] ho zatkli a previezli do vyšetrovacej väzby v Bratislave.<ref name=":0" /> V procese v októbri 1929<ref name=":1" />, ktorý vzbudil reakcie doma i v zahraničí, bol usvedčený a odsúdený za [[vlastizrada|vlastizradu]] a špionáž v prospech Maďarska na 15 rokov väzenia. Vo väzení (Leopoldov, Pankrác) strávil 8 rokov. 3. júna 1937 bol prepustení, po tom čo dostal od prezidenta [[Edvard Beneš|Beneša]] milosť.

Tuku súdili za vlastizradu, špionáž, prípravu úkladov (rozvracania) proti ČSR a to na základe zákona na ochranu republiky (platil od roku [[1923]]). V najväčšom politickom súdnom procesu tej doby spolu s Tukom zasadli na lavici obžalovaných aj [[Anton Snaczký]] (odsúdený na 5 rokov) a [[Alexander Mach]] (oslobodený).<ref name=":0" /> Tuka so Snaczkým boli obvinení zo spáchania zločinu vojenskej zrady, ktorej sa mali dopustiť tým, že v rokoch [[1923]]{{--}}[[1924]] zriadili vo Viedni vyzvedačskú kanceláriu a vyzradili cudzím vojenským činiteľom utajované skutočnosti, týkajúce sa obrany republiky. Zároveň, spolu s Machom, zorganizovali Rodobranu s cieľom odtrhnutia Slovenska od ČSR. <blockquote>''„Od začiatku 20. rokov jeho aktivity vyvolávali podozrenia z iredentistickej činnosti v prospech Maďarska s cieľom obnovenia územnej integrity bývalého Uhorska. Už po vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov začal pôsobiť v zákulisí maďarských opozičných strán,“'' píše historik [[Maroš Hertel]] s tým, že išlo len o zastieranie. Tuka totiž od začiatku sledoval snahy o autonómiu a neskôr aj samostatnosť Slovenska, uchádzal sa teda aj o podporu opozičných nemeckých a maďarských strán a pomoc zo zahraničia. Uvažoval dokonca o povstaní na Slovensku za pomoci Rodobrany, pri ktorom by pomohli aj maďarské a poľské vojenské oddiely.</blockquote><blockquote>

[[Soňa Gyarfašová]]: Storočie procesov: Ako súdili Tisa, Husáka či Tuku, sme.sk, [[29. november|29. novembra]] [[2013]]<ref>[http://kultura.sme.sk/c/7022976/storocie-procesov-ako-sudili-tisa-husaka-ci-tuku.html Soňa Gyarfašová: Storočie procesov: Ako súdili Tisa, Husáka či Tuku, sme.sk , 29. novembra 2013]</ref> </blockquote>Ako ukázal ďalší vývoj, Tukove plány o samostatnom Slovensku sa splnili aj keď nie s pomocou Maďarska.

V rokoch [[1938]]{{--}}[[1939]] sa podieľal na záchrane aspoň časti území južného Slovenska pred maďarskými nárokmi ([[Prvá viedenská arbitráž]]), hoci nebol v aktívnej politike. Tisova prvá vláda často vyžadovala jeho právnu pomoc v spore s Maďarskom (Jeho radu nepodpísať arbitrážny výrok: „nech si to podpíšu Česi, my potom napadneme neplatnosť rozsudku pre nezávislé Slovensko“ vraj Jozef Tiso nemohol reálne politicky aplikovať, avšak takéto hodnotenie neberie do úvahy to, že i Mníchov bol neskôr anulovaný práve pre nedostatok vôle, navyše slovensko – -maďarské vzťahy boli počas vojny dvakrát – v roku [[1943]] a [[1944]] – blízko ku revízii hraníc, a neuznanie jej platnosti mohlo byť vhodnou rokovacou pozíciou). Tuka sa rýchlo stal ikonou radikálneho profašistického krídla HSĽS a jedným z hlavných kandidátov na predsedu strany, na druhej strane však Tisov vplyv jeho aktivity paralyzoval. Počas neskorej jesene [[1938]] už plne presadzoval nezávislosť Slovenska, čoho príkladom bol bardejovský prejav v decembri 1938.{{hlavný článok|Vznik Slovenského štátu}}