Štefan Hunčík

Štefan Hunčík (* 19. marec 1873, Vrchrieka – † 7. jún 1963, tamtiež) bol slovenský drotár a podnikateľ, majiteľ najväčšej drotárskej dielne na svete, prezývaný aj „drotársky kráľ“.

Štefan Hunčík
slovenský drotár a podnikateľ
Narodenie	19. marec 1873 Veľké Rovné-Vrchrieka, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	7. jún 1963 (90 rokov) Vysoká nad Kysucou-Vrchrieka, ČSSR
Biografický portál

Životopis

Narodil sa v malej osade Vrchrieka, patriacej pod obec Veľké Rovné (dnes patrí pod obec Vysoká nad Kysucou). Pochádzal z ôsmich detí a bol pravdepodobne najstarší. Do 12. rokov navštevoval ľudovú školu, potom odišiel so svojim otcom do Moskvy.

Jeho otec si tam so svojím kmotrom Krutošíkom v roku 1868 otvorili, z peňazí vydrôtovaných po vandrovkách na Ukrajine, malú drotársku dielňu. Keď prišiel mladý Hunčík so svojim otcom do Moskvy, z malej dielne bola už dobre prosperujúca manufaktúra, zamestnávajúca už 25 zamestnancov. V tej dobe to už predstavovalo dobrú a vyspelú manufaktúru. V dielni pracoval mladý Hunčík s otcom a Krutošíkovcami a čoskoro sa ukázalo, že mladý Hunčík ovláda svoju prácu dobre. Ruština sa mu stala druhým jazykom a v roku 1896 prenechali drotársku manufaktúru otcovia svojím synom Štefanovi Hunčíkovi a Imrichovi Krutošíkovi. Štefan Hunčík ml. mal vtedy len 23 rokov.

Fabrika na strojovej veľkovýrobe

Mladý Hunčík si zaumienil prebudovať dielňu na fabriku, čo bola v tej dobe veľká výzva. Boli rôzni drotári potulní pustovníci, drobní živnostníci, umelci boli neraz alkoholici a mnohí nič nezarobili. Bol to veľký risk a neistota, ale Hunčíkov obchodný talent a otvorená myseľ ukázali, že sa oplatilo riskovať. Revolúciu urobil aj v spôsobe ponúkania svojich produktov a zatiaľ čo jeho otec ponúkal tovar na trhu, Hunčík s Krutošíkom vytvorili firemný katalóg, ktorý mal 500 strán. Obsahoval rôzne produkty, od vtáčích klietok až po kuchynské potreby, pričom polovica fotografií bola farebná. Postupne začali so spriemyselňovaním a mechanizovaním prác a zamerali sa aj na plechársku výrobu. Imrich Krutošík sa rozhodol po niekoľkých rokoch osamostatniť, preto mu Hunčík vyplatil podiel 360 000 za ktorý si Krutošik kúpil menšiu dielňu.

„Drotársky kráľ“

Objednávok stále pribúdalo, preto sa rozrastala aj dielňa. Vznikli špecializované pracoviská - nástrojáreň, klampiarska, zámočnícka a drotárska dielňa a fabrika mala vlastnú výstavnú sieň a elektráreň na antracit. V továrni pribudlo 75 najmodernejších strojov z Nemecka, ktoré prácu zjednodušovali a zrýchľovali. Plechy dierkoval poloautomat, využívali sa sústruhy, rýchlorezné vŕtačky, frézy, brúsky a leštičky na elektrinu. Rozširoval sa sortiment pre širokú verejnosť a pribudli výrobky pre kostoly, ako boli krížiky, svietniky, monštrancie či kalichy. Obľúbené boli bytové doplnky a potreby pre domácnosť, ako pasce na myši, vešiaky, rámy na okuliare, luxusné výrobky z plechu a dobrú povesť si získali kvalitné samovary (ocenené v New Yorku). Najrozsiahlejší sortiment bol pre kuchyňu a obsahoval rozmanité druhy a veľkosti hrncov, pekáčov, ovocných mís, čajníky, hrnce na zaváranie, sitka, lieviky, cukorničky a soľničky, strúhadlá, paráky, formičky na pečivo, torty a vianočky a pod.

Vyrábali sa pomôcky pre kaderníctva, parfumérie, holičstvá, výrobky pre pekárov a cukrárov. Továreň tiež vyrábala čajové a kávové servisy, chrómované doplnky do kúpeľní, kŕmidlá pre vtáky a ortopedické pomôcky, najväčším klenotom výroby však boli vtáčie klietky, ktorých továreň ponúkala až 250 druhov. Klietky boli v troch veľkostiach a dvoch druhov kovov podľa náročnosti zákazníka a okrem bežných tvarov bola v ponuke klietka v tvare japonskej pagody, či vodného mlyna. Jedna takáto klietka získala v roku 1909 na výstave v Londýne zlatú medailu. Podobných úspechov sa Hunčíkovi podarilo zopakovať ešte mnohokrát. Kvôli stálemu nárastu objednávok začal zriaďovať pobočky po celom Rusku, medzi nimi v Petrohrade, v Nižnom Novgorode, Irkutsku, Archangeľsku a v Tomsku. Továreň mala v tom čase už deväť dvojposchodových budov a pracovalo v nej vyše 400 zamestnancov, medzi nimi aj ženy, využívané v sklade, učtárni a expedícii. Ročný obrat vo firme predstavoval 1,5 až 2 milióny rubľov. Výrobky exportoval do rôznych kútov sveta (Spojené štáty, Čína, Nemecko a Perzia).

Zdroje

• GULEJA, Karol. Svet drotárov. 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 1992. 248 s. ISBN 80-7090-232-9.
• ČOMAJ, Ján. Drotárska odysea. Martin : Matica slovenská, 2011. 220 s. ISBN 978-80-8128-022-1.