Delta väzba
Delta väzba (δ väzba) označuje kovalentnú chemickú väzbu, v ktore sa prekrývajú štyri laloky jedného atómového orbitálu so štyrmi lalokmi iného atómového orbitálu. Tento prekryv vedie k tvorbe väzbového molekulárneho orbitálu, ktorý má dve uzlové roviny, ktoré obsahujú medzijadrovú os a prechádzajú oboma atómami.[1][2][3][4]
Grécke písmeno δ, ktoré sa používa na označenie tejto väzby, odkazuje na d orbitály, pretože orbitálová symetria delta väzby je pri pohľade cez väzbovú os rovnaká ako zvyčajná symetria (štvorlalokových) d orbitálov. Tento druh väzby bol pozorovaný u atómov, ktoré majú obsadené d orbitály s dostatočne nízkou energiou na to, aby sa účastnili kovalentnej väzby, ako je to napríklad u organokovových zlúčenín prechodných kovov. Niektoré zlúčeniny rénia, molybdénu a chrómu majú štvoritú väzbu,[5] ktorá sa skladá z jednej sigma väzby, dvoch pí väzieb a jednej delta väzby.
Orbitálová symetria δ väzbového orbitálu sa líši od pí protiväzbového orbitálu, ktorý má jednu uzlovú rovinu, v ktorej sa nachádza medzijadrová os a druhú uzlovú rovinu kolmú na túto os medzi atómami. U δ väzby prechádzajú obe roviny medzijadrovou osou.
Zápis „δ“ prvýkrát použil Robert Mulliken v roku 1931.[6][7] Prvá zlúčenina, u ktorej bola pozorovaná δ väzba, bol oktachlórodirenitan draselný. V roku 1965 F. A. Cotton poznamenal, že delta väzba je prítomná v Re-Re štvoritej väzby v anióne [Re2Cl8]2−.[8] Ďalšm zaujímavým príkladom delta väzby je trikarbonyl cyklobutadiénželeza, kde je delta väzba medzi d orbitálom železa a štyrmi p orbitálmi prítomnej molekuly cyklobutadiénu.[chýba zdroj]
Referencie upraviť
- ↑ COTTON, F. A.; WILKINSON, G.. Advanced Inorganic Chemistry. 5th. vyd. [s.l.] : John Wiley, 1988. ISBN 0-471-84997-9. S. 1087–1091.
- ↑ DOUGLAS, B.; MCDANIEL, D. H.; ALEXANDER, J. J.. Concepts and Models of Inorganic Chemistry. 2nd. vyd. [s.l.] : Wiley, 1983. Dostupné online. ISBN 9780471895053. S. 137.
- ↑ HUHEEY, J. E.. Inorganic Chemistry. 3rd. vyd. [s.l.] : Harper and Row, 1983. ISBN 9780060429874. S. 743–744.
- ↑ MIESSLER, G. L.; TARR, D. A.. Inorganic Chemistry. 2nd. vyd. [s.l.] : Prentice-Hall, 1998. ISBN 978-0138418915. S. 123–124.
- ↑ COTTON, F. A.; WALTON, R. A.. Multiple Bonds Between Metal Atoms. Oxford : Oxford University Press, 1993. Dostupné online.
- ↑ JENSEN, William B.. The Origin of the Sigma, Pi, Delta Notation for Chemical Bonds. J. Chem. Educ., 2013, s. 802–803. DOI: 10.1021/ed200298h.
- ↑ MULLIKEN, Robert S.. Bonding Power of Electrons and Theory of Valence. Chem. Rev., 1931, s. 347–388. DOI: 10.1021/cr60034a001.
- ↑ COTTON, F. A.. Metal–Metal Bonding in [Re2X8]2− Ions and Other Metal Atom Clusters. Inorg. Chem., 1965, s. 334–336. DOI: 10.1021/ic50025a016.
Pozri aj upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Delta bond na anglickej Wikipédii.