152 mm ťažná húfnica 2A65 Msta-B
| 2A65 Msta-B | |
|---|---|
 Msta-B vo vojensko-vlasteneckom parku kultúry a oddychu "Patriot" | |
| Základná charakteristika | |
| Posádka | 8 |
| Dĺžka | 11,4 m - 12,7 m |
| Šírka | 2,5 m |
| Výška | 1,95 m - 2,95 m |
| Hmotnosť | 7 t |
| Pancierovanie a výzbroj | |
| Pancierovanie | |
| Hlavná zbraň | 152 mm húfnica 2A65 80 ks munície |
| Sekundárne zbrane | |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | |
| Odpruženie | |
| Max. rýchlosť | 80 km/h |
| Pomer výkon/hmotnosť | |
| Dojazd | |
| Priechodnosť | |
2A65 Msta-B (v kóde NATO: M1987) je ťažná húfnica kalibru 152 mm. Je určená na ničenie delostreleckých batérií, obranných štruktúr, veliteľských stanovísk, živej sily, delostrelectva a inej vojenskej techniky.[1]
Možno ju považovať za poslednú v dlhom rade poľných húfníc vyvinutých v Sovietskom zväze. V súčasnosti je Msta-B prevádzkovaná ruskou armádou, ako aj s niekoľkými krajinami bývalého Sovietskeho zväzu - Bieloruskom, Kazachstanom, Gruzínskom a Ukrajinou.
Vznik a vývoj
upraviťV polovici 70. rokov vznikla v Sovietskom zväze potreba radikálnej modernizácie delostreleckých systémov a prechodu na jednotný kaliber v rámci jednotlivých útvarov pozemných síl. Kanóny kalibru 120, 130, 152, 180 a 203 mm mal nahradiť jediný delostrelecký systém kalibru 152 mm. Mal byť vyvinutý v ťažnej (Msta-B) a samohybnej verzii (tou sa o niekoľko rokov stala Msta-S). Vývojom bola poverená konštrukčná kancelária Barikády (dnes Ústredná konštrukčná kancelária Titan) pod vedením G. I. Sergeeva. Práce na vývoji húfnice Msta-B sa začali v roku 1976. Hlavné požiadavky na nový delostrelecký systém boli: zväčšiť dostrel, zväčšiť námer, zvýšiť účinok strely na cieľ a zlepšiť manévrovateľnosť. Msta-B mala v hlavných charakteristikách prekonávať húfnice D-1, ML-20 a D-20, ktoré boli v tej dobe zavedené v sovietskej armáde. V roku 1986 boli práce na vývoji Msta-B ukončené a húfnica bola zaradená do služby. Sériová výroba nového delostreleckého systému bola spustená v nasledujúcom roku.
Popis
upraviťMsta-B je umiestnená na jednoosom dvojkolesovom podvozku, podstavu má s dvojramennou sklápateľnou lafetou. Je vybavená poloautomatickým uzáverom, ako aj dvomi pružinovými podávačmi pre podávanie granátov a nábojok. Taktiež je vybavená hydraulickým zdvihákom na streľbu pri vyvesení kolies a hydraulickým zariadením proti spätnému rázu s kvapalinovým chladením. Na ochranu mechanizmu húfnice a jej 8-člennej posádky pred malými šrapnelmi a guľkami slúži krycí štít.
V súčasnosti sa ako ťahač pre Mstu-B najčastejšie používa Ural-4320 s pohonom šiestich kolies. Môže však byť ťahaná aj obrneným transportérom MT-LB. Hoci v minulosti ťahali húfnicu hlavne štvornápravové vozidlá KamAZ-6350, dnes sa na tieto účely používajú aj obyčajné KamAZ-5350.[2] Pri ťahaní húfnice po diaľnici je možné ísť rýchlosťou až 80 km/h , pri jazde po nerovnom teréne do 20 km/h.
Húfnica má odmer doľava 28° a doprava 27°. Námer je v rozsahu od -3° do +70°. Dostrel pri použití klasickej trieštivo-trhavej munície je 24,7 km, pri použití munície 3OF61 s dnovým generátorom plynu 28,9 km. Pri laserovom ožiarení cieľa je možné použiť aj navádzanú muníciu 3OF39. Laserový značkovač-diaľkomer je súčasťou prenosného komplexu automatizovaného riadenia paľby „Malachit“. Malé ciele (napríklad tank) môžu byť v noci ožiarené na vzdialenosť 4 km a počas dňa na 5−7 km. Väčšie ciele dokáže zariadenie označkovať až na vzdialenosť 15 km. Rýchlosť streľby je 7-8 výstrelov za minútu. Úsťová rýchlosť projektilu 850 m/s a jeho hmotnosť 43,56 kg.[3]
Nasadenie
upraviť
Húfnice Msta-B boli ruskou armádou nasadené v druhej čečenskej vojne. Na Donbase boli tieto húfnice používané oboma bojujúcimi stranami - jednak ukrajinskou armádou, ale aj separatistami podporovanými Ruskom. V roku 2014 kúpila húfnice 2A65 Msta-B iracká vláda, ktorá ich nasadila v bojoch proti teroristom Islamského štátu.[4]
Ruská vojenská intervencia počas občianskej vojny v Sýrii
upraviťV roku 2015 doviezlo Rusko do Sýrie húfnice Msta-B. Tie spočiatku v spolupráci s radarovým systémom Zoopark-1M kryli leteckú základňu Humajmím. Neskôr však boli ruskými silami použité pri oslobodzovaní miest Palmýra a Aleppo.[5] Okrem klasickej trieštivo-trhavej munície bola použitá aj presne navádzaná munícia 3OF39 Krasnopoľ.[6]
Pri okupácii Ukrajiny používalo Rusko húfnice Msta-B na ničenie ukrajinských obrnených vozidiel a opevnených postavení.[7] Za prvých 9 mesiacov vojny stratilo Rusko v tejto vojne minimálne 69 húfnic Msta-B.[8]
Používatelia
upraviťSúčasní používatelia
upraviť
Bielorusko: k januáru 2018 malo 162 húfnic
Gruzínsko: k januáru 2018 malo 10 húfnic
Irak: v roku 2014 objednal 2-3 divízie húfnic
Kazachstan: k januáru 2018 mal 50 húfnic
Rusko:
- Pozemné vojsko: k januáru 2018 malo 150 húfnic
- Pobrežné vojsko vojenského námorníctva RF: k januáru 2018 malo 50 húfnic
Turkmenistan: k januáru 2018 mal 6 húfnic
Ukrajina: k januáru 2018 mala 130 húfnic
Bývalí používatelia
upraviť
Referencie
upraviť- ↑ 152-мм гаубица 2А65 «Мста-Б»
- ↑ В Сирии от русских 2А65 «Мста-Б» не спрятаться и не скрыться
- ↑ 152-мм буксируемая гаубица Мста-Б (2А65)
- ↑ 152-мм гаубица «Мста-Б» — российская/советская буксируемая гаубица
- ↑ Как гаубицы "Мста-Б" проявили себя в сирийской войне
- ↑ Российский высокоточный "Краснополь" вновь замечен в Сирии
- ↑ BULLEN, Lee; NEWS, Zenger. Russian Troops Blitz Ukrainian Targets With Msta B Howitzers [online]. newsweek.com, 2022-05-24, [cit. 2022-07-14]. Dostupné online.
- ↑ Attack On Europe: Documenting Equipment Losses During The 2022 Russian Invasion Of Ukraine [online]. oryxspioenkop.com. Dostupné online.
Zdroje
upraviť- The International Institute for Strategic Studies (IISS): The Military Balance 2018. 1. Auflage. Routledge, London 2018, ISBN 978-1-85743-955-7 (englisch, Stand: Januar 2018).