Abbás I. (Perzia)
Abbás I. alebo Abbás I. Veľký (perzsky: شاه عباس بزرگ; * 27. január 1571, Herat, Safíjovská ríša – † 19. január 1629, Mazandaran, Safíjovská ríša) bol 5. safíjovským šáhom (kráľom) Iránu, a je všeobecne považovaný za jedného z najväčších vládcov iránskej histórie a dynastie Safíjovcov. Bol tretím synom šáha Muhammada Chodábendeho.[1]
| Abbás I. Veľký | |
| perzský šach | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Safíjovci |
| Panovanie | 1. október 1588 – 19. január 1629 |
| Korunovácia | 1588 |
| Predchodca | Muhammad Chodábende |
| Nástupca | Safí I. |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 27. január 1571 Herat, Safíjovská ríša (dnešný Afganistan) |
| Úmrtie | 19. január 1629 (57 rokov) Mazadaran, Safíjovská ríša |
| Pochovanie | Mauzóleum šáha Abbása I., Kášán, Irán |
| Rodina | |
| Otec | Muhammad Chodábende |
| Matka | Khayr al-Nisa Begum |
| Odkazy | |
 | Abbás I. (multimediálne súbory na commons) |
Hoci Abbás vládol počas vrcholu iránskej vojenskej, politickej a ekonomickej moci, na trón sa dostal v ťažkých časoch Safíjovskej ríše. Pod jeho neefektívnym otcom krajinu zachvátili nezhody medzi rôznymi frakciami armády Qizilbaš, ktorá zabila Abbásovu matku a staršieho brata. Medzitým iránski nepriatelia, Osmanská ríša a Uzbeci, využili tento politický chaos na to, aby sa zmocnili územia pre seba. V roku 1588 jeden z vodcov Qizilbašu, Muršid Qoli chán, prevratom zvrhol šáha Muhammeda a usadil na trón 16-ročného Abbása. Abbás sa však čoskoro chopil moci sám.
Pod jeho vedením Irán vyvinul systém gilman, kde sa tisíce adygských, gruzínskych a arménskych otrokov pripojili k civilnej správe a armáde. S pomocou týchto novovytvorených vrstiev v iránskej spoločnosti (iniciovanej jeho predchodcami, ale počas jeho vlády sa výrazne rozšíril) sa Abbásovi podarilo zatieniť moc Qizilbašu v civilnej správe a armáde. Tieto akcie, ako aj jeho reformy iránskej armády, mu umožnili bojovať proti Osmanom a Uzbekom a znovu dobyť stratené iránske provincie vrátane Kachetie, ktorej ľud podrobil rozsiahlym masakrom a deportáciám. Na konci osmanskej vojny v rokoch 1603 - 1618 získal Abbás opäť vládu nad Zakaukazskom a Dagestanom, ako aj nad oblasťami východnej Anatólie a Mezopotámie. Vzal späť pôdu aj od Portugalcov a Mughalov a rozšíril iránsku vládu a vplyv na severnom Kaukaze, mimo tradičných území Dagestanu.
Abbas bol veľký staviteľ a presťahoval hlavné mesto svojho kráľovstva z Kazvínu do Isfahánu, čím sa mesto stalo vrcholom safíjovskej architektúry. V neskorších rokoch, po súdnych intrigách, do ktorých bolo zapojených niekoľko popredných Čerkesov, Abbás začal byť podozrivý voči svojim vlastným synom a nechal ich zabiť alebo oslepiť.
Referencie Upraviť
- ↑ Thorne, John O., ed. (1984). "Abbas I". Chambers Biographical Dictionary. Edinburgh, UK: Chambers Harrap. ISBN 0-550-18022-2. LCCN 2010367095.
Zdroj Upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Abbas the Great na anglickej Wikipédii.
|
Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |