Agathopous z Aiginy
Agathopous alebo Agathopus (starogr. Αγαθόπους – Agathopous) bol dvojnásobný olympijský víťaz v 2. stor.[1][2]
Agathopous z Aiginy si na 238. a na 239. olympijských hrách v rokoch 173 a 177 vybojoval víťazstvá v behu na jedno stadion.[1] Jeho celé meno, Markos Aurélios Agathopous, poznáme vďaka starovekému epigrafickému nálezu zo Smyrny, ktorý uvádza aj jeho víťazstvo v behu ťažkoodencov na hrách Eleutheria.[2] Slávnosť Eleutheria sa usporadúvala každé štyri roky v Platajách na počesť gréckeho víťazstva nad Peržanmi v roku 479 pred Kr.[3] Na druhom epigrafickom náleze (značne poškodenom) je záznam o tom, že Agathopous bol údajne štvornásobný periodonikés,[2] t. j. víťaz všetkých celogéckych hier počas štyroch štvorročných období nazývaných olympiádami.[4]
Beh na jedno stadion bol najstaršou súťažnou disciplínou, zavedenou už na počiatku hier, podľa tradície v roku 776 pred Kr.[1][5][6] a na hrách zostal aj po zavedení ďalších súťažných disciplín hlavným pretekom, menom jeho víťaza sa označovala celá olympiáda.[7]
Olympijské víťazstvá Agathopa zaznamenal (v zozname olympijských víťazov) historik Eusebios z Kaisareie,[1] ktorý tiež uvádza, že v dobe druhého Agathopovho olympijského víťazstva sa Commodus stal cisárom Rimanov. Eusebios vo vyhotovovaní svojho zoznamu olympijských víťazov čerpal z písomnosti Iulia Africana, autora diel, zachovaných prevažne len vo fragmentoch.[8]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ a b c d Eusebios, Kronika 2,193.[1]
- ↑ a b c Mark Golden. Sport in the ancient world from A to Z. London : Taylor & Francis, 2003. ISBN 0-203-49732-5. S. 21.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 369.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 363.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. S. 377.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 246.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 140.
- ↑ Josef Šusta. Dějepisectví. Praha : Nákl. Historického klubu, 1933. S. 9.