Agostino Marchetto
 |
Na tomto článku sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte. Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať. |
| Agostino Marchetto | ||||||||
| kardinál Svätej rímskej cirkvi | ||||||||
 Marchetto v roku 2018. | ||||||||
| ||||||||
| Štát pôsobenia |  Taliansko  Vatikán | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Funkcie a tituly | ||||||||
| sekretár Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov a cestujúcich | ||||||||
| 6. november 2001 – 25. august 2010 | ||||||||
| ||||||||
| apoštolský nuncius v Bielorusku | ||||||||
| 18. máj 1994 – 8. júl 1999 | ||||||||
| ||||||||
| Predchádzajúce funkcie | ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Svätenia | ||||||||
| Odkazy | ||||||||
 Agostino Marchetto | ||||||||
Agostino Marchetto (* 28. august 1940, Vicenza, Talianske kráľovstvo) je taliansky prelát katolíckej cirkvi, ktorý v rokoch 1968 až 1999 pôsobil v diplomatických službách Svätej stolice a potom v Rímskej kúrii až do svojho odchodu do dôchodku v roku 2010. Je považovaný za jedného z hlavných historikov Druhého vatikánskeho koncilu.
Pápež František ho 30. septembra 2023 vymenoval za kardinála.
Raná kariéra a diplomacia
upraviťAgostino Marchetto sa narodil 28. augusta 1940 vo Vicenze v Talianskom kráľovstve. Za kňaza diecézy Vicenza bol vysvätený 28. júna 1964.[1]
Aby sa pripravil na diplomatickú kariéru, vstúpil v tom istom roku na Pápežskú cirkevnú akadémiu.[2] Do diplomatických služieb Svätej stolice vstúpil v roku 1968 a pôsobil v úradoch apoštolských nunciov v Zambii, na Kube, v Alžírsku, Portugalsku a Mozambiku.[1]
Dňa 31. augusta 1985 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho arcibiskupa z Astigi a za apoštolského pronuncia na Madagaskare a Mauríciu. Biskupské svätenie prijal 1. novembra 1985 z rúk talianskeho kardinála Sebastiana Baggia. Pápež ho 7. decembra 1990 vymenoval za apoštolského pronuncia v Tanzánii. O štyri roky, 18. mája 1994, ho pápež ustanovil za apoštolského nuncia v Bielorusku. (Po ňom prevzal funkciu apoštolského nuncia Dominik Hrušovský.)[3] Do funkcie v úradoch Štátneho sekretariátu v Ríme nastúpil 16. apríla 1996.[1]
Dňa 8. júla 1999 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za stáleho pozorovateľa Svätej stolice v medzinárodných organizáciách pre výživu a poľnohospodárstvo so sídlom v Ríme: FAO, IFAD, PAM a CMA.
Kuriálny úradník
upraviťMarchetto bol 6. novembra 2001 vymenovaný za sekretára Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov a cestujúcich.[1]
V tejto úlohe sa často vyjadroval k aktuálnym problémom jazykom, ktorý bol myslený tak, aby sa dostal do médií. Napríklad v roku 2006 Marchetto spojil Majstrovstvá sveta v Nemecku s obchodovaním s ľuďmi na účely prostitúcie, čím udelil „,červené karty'... tomuto odvetviu, jeho klientom“ a hostiteľskej krajine. V roku 2007 nazval bezdomovectvo „globálnou pandémiou“, ktorá si zaslúži globálnu reakciu na úrovni HIV/AIDS. V roku 2009 kritizoval Berlusconiho vládu v Taliansku za repatriáciu Líbyjčanov zadržaných na mori. Namietal tiež proti novému talianskemu zákonu o prisťahovalectve, podľa ktorého je nelegálne hnutie trestným činom, pričom túto vlastnosť označil za „prvotný hriech“. Odsúdil Sarkozyho vládu vo Francúzsku za hromadné vyhosťovanie Rómov, pričom upozorňoval na kolektívnu vinu a ignorovanie individuálnej zodpovednosti.[4]
Kuriálnej funkcie sa vzdal 25. augusta 2010.[4]
Dňa 9. júla 2023 pápež František oznámil, že ho plánuje povýšiť do hodnosti kardinála na konzistóriu naplánovanom na 30. september.[5] Na tomto konzistóriu bol vymenovaný za kardinála diakona s titulárnym rímskym kostolom Santa Maria Goretti.[6]
Historik Druhého vatikánskeho koncilu
upraviťMarchetto je popredným interpretom Druhého vatikánskeho koncilu a pápež František ho označil za „najlepšieho hermeneutika Druhého vatikánskeho koncilu“.[7]
Referencie
upraviť- ↑ a b c d RINUNCE E NOMINE [online]. press.vatican.va, [cit. 2024-07-05]. Dostupné online.
- ↑ Ex-alunni 1950-1999, Pontificia Accademia Ecclesiastica [online]. www.vatican.va, [cit. 2024-07-05]. Dostupné online.
- ↑ Belarus (Nunciature) [Catholic-Hierarchy] [online]. www.catholic-hierarchy.org, [cit. 2024-07-05]. Dostupné online.
- ↑ a b ALLEN JR., John L.. A Vatican lion who defied conservative/liberal labels | National Catholic Reporter [online]. www.ncronline.org, [cit. 2024-07-05]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Le parole del Papa alla recita dell’Angelus [online]. press.vatican.va, [cit. 2024-07-05]. Dostupné online.
- ↑ Assignation of Titles and Deaconries to the new Cardinals [online]. press.vatican.va, [cit. 2024-07-05]. Dostupné online.
- ↑ Mons. Agostino Marchetto, «il migliore ermeneuta del Concilio Vaticano II» [online]. 2014-03-06, [cit. 2024-07-05]. Dostupné online. (po taliansky)
Pozri aj
upraviťZdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Agostino Marchetto na anglickej Wikipédii.