Ainuovia

(Presmerované z Ainu)

Ainuovia[1] (jap. アイヌ, Ainu; rus. Айны, Ajny) je etnická skupina Východnej Ázie, domorodá japonskému ostrovu Hokkaido a dnes už len v malom počte aj ostrovu Sachalin a Kurilským ostrovom.[2] Vyznačuje sa vlastnou kultúrou, náboženstvom a jazykom. Väčšina dnešných Ainuov sú potomkovia pôvodných Ainuov a Japoncov. Odhadovaná veľkosť ich populácie na ostrove Hokkaido je 24 000 obyvateľov.[3]

Skupina Ainuov (1904)
Ainuské ženy s tetovaním tváre
Ainuská žena s medveďom

KultúraUpraviť

Niektoré prvky kultúry Ainuov vychádzajú z pravekej kultúry Jōmon.[2] Tradičné oblečenie Ainuov sa rozdeľuje na 2 typy: pracovné a slávnostné. Slávnostné oblečenie je nosené výhradne počas festivalov, náboženských rituálov a podobných príležitostí. Je bežne vyrobené z textílie z lyka a ozdobené rôznymi vzormi v závislosti od oblasti. Tieto vzory sa dedia z matky na dcéru a majú slúžiť na odháňanie zlých duchov.[4] Niektorými zo vzorov sú napríklad Moreu a Aiushi.[4] Jedným z ďalších prvkov kultúry Ainuov sú husté brady u mužov a tetovania tváre u žien.[2]

Ainuovia svoju kultúru, tradície a filozofiu zachovali v ústnej podobe, keďže ich jazyk pôvodne písanú formu nemal.[4] Ústnou formou sa šírili aj príbehy nazývané Yukar.[5] Väčšina, ktorá sa zachovala dodnes sú dielom misionárky a epickej poetky Imekanu (japonským menom Kannari Matsu ; 金成 マツ). Ide o prepis príbehov, ktoré Imekanu prerozprávala jej matka.[6]

O zachovanie vytrácajúcej sa kultúry Ainuov sa pokúša centrum Sapporo Pirka Kotan, ktorého názov v jazyku Ainuov znamená Krásna dedina v Sapporo.[7][8] Bolo otvorené v roku 2003 a ide o prvé centrum tohto typu v Japonsku.[9] Okrem výstav sa tu organizuje napríklad kultúrny festival Inkar-us-pe a rôzne workshopy, ako napríklad workshop zameraný na výrobu hudobného nástroja mukkuri.[8] Najnovším projektom zameraným na zachovanie kultúry Ainuov je "Symbolický priestor pre etnickú harmóniu" v Shiraoi, ktorého otvorenie bolo z apríla 2020 presunuté z dôvodu pandémie Covid-19.[9]

NáboženstvoUpraviť

Tradičným náboženstvom Ainuov je animizmus, viera v bohov a duchov nazývaných Kamuy, ktorí dokážu v rôznych podobách navštíviť svet ľudí (v jazyku Ainuov: Ainu mosir). V tomto náboženstve je všetko považované za určitú podobu Kamuy, preto je najdôležitejším prvkom tejto filozofie žiť v harmónii s prírodou.[2][4]

Asi najvýznamnejší rituál sa nazýval Iyomante. Trval niekoľko rokov a zahŕňal chytenie mláďaťa medveďa, o ktoré sa komunita starala ako o člena rodiny. V určitom veku bol medveď rituálne zabitý. Nešlo však o obetovanie. Ainu verili že zabitím umožnia duchovi, ktorý prišiel do sveta ľudí v podobe medveďa, vrátiť sa späť do sveta bohov. Tento duch mal potom adoptívnej komunite priniesť šťastie za predpokladu, že sa oň počas života dobre starali.[2][10][4]

JazykUpraviť

Jazyk Ainuov (Ainu Itak) sa delí na 3 hlavné dialekty, Sachalinký, Kurilský a dnes jediný zachovaný Hokkaidský.[11] Tento kriticky ohrozený jazyk nemožno s istotou zaradiť do žiadnej jazykovej rodiny. Podľa prieskumu z roku 2006 z 23 782 Ainuov týmto jazykom hovorí len 304. 4,6% z nich hodnotia svoju úroveň dostatočnú pre výučbu daného jazyka. Faktom však je, že mnoho Ainuov svoju identitu skrýva a tým sú výsledky skreslené.[12] Mnoho názvov miest na ostrove Hokkaido vychádza z jazyka Ainuov. Jedným z nich je mesto Sapporo, ktorého názov vychádza zo slov sat (suchý), poro (veľký) a pet (rieka), podľa rieky Toyohira pretekajúcej týmto mestom.[9]

DiskrimináciaUpraviť

Ainuovia zvykli so susediacimi Japoncami obchodovať. Po Obnove Meidži (rok 1868) sa však ich vzťahy výrazne zhoršili, keď Japonci začali osídľovať oblasti Hokkaida. Následkom tohto boli Ainuovia nútení sa presťahovať z ich pôvodných sídiel, zväčša na teplom pobreží, do neúrodných hornatých oblastí v stredozemí ostrova. Keďže stratili možnosť rybolovu a lovu jeleňa ako spôsobu obživy, museli sa zamerať na poľnohospodárstvo. Ďalej bolo vyžadované, aby si Ainuovia prisvojili japonské mená, rozprávali japonským jazykom a ich kultúra vrátane významného rituálu Iyomante im bola postupne odobratá.[9] Ďalším zdrojom diskriminácie bol vzhľad Ainuov, ktorý nebol typický pre východoázijské národy. V neskorom devätnástom storočí vznikali z mnohých dôvodov teórie o chlpatosti Ainuov ako súčasť japonskej pseudovedy. Niektoré napríklad tvrdili, že Ainuovia sa rozmnožovali so zvieratami, čo viedlo k narodeniu chlpatých detí. Tieto myšlienky podporovali urážlivé označenie ‘’chlpatý Ainu’’ a ospravedlňovali diskrimináciu. Mnohí Ainuovia preto tajili svoje korene.[2] Následky diskriminácie možno pozorovať i dnes. Veľká časť populácie Ainuov patrí medzi tých najchudobnejších obyvateľov. Len 17,4% z nich dosiahlo vysokoškolské vzdelanie (japonský národný priemer 38,5 %).[3]

ReferencieUpraviť

  1. Ainuovia. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-11-19]. Dostupné online.
  2. a b c d e f Ainu | Definition, Culture, & Language [online]. Encyclopedia Britannica, [cit. 2020-11-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. a b ONISHI, Norimitsu. Recognition for a People Who Faded as Japan Grew (Published 2008). The New York Times, 2008-07-03. Dostupné online [cit. 2020-11-19]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  4. a b c d e Ainu Culture and the Ainu People - 阿寒湖アイヌコタン阿寒湖アイヌコタン [online]. www.akanainu.jp, [cit. 2020-11-19]. Dostupné online.
  5. Yukar. [s.l.] : [s.n.], 2020-07-29. Page Version ID: 970081430. Dostupné online. (po anglicky)
  6. Imekanu. [s.l.] : [s.n.], 2020-10-25. Page Version ID: 985378825. Dostupné online. (po anglicky)
  7. GoodDay Hokkaido [online]. [Cit. 2020-11-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. a b Ainu Culture Promotion Center (Sapporo Pirka Kotan) | 観光施設 | 観光スポット [online]. Welcome to Sapporo, [cit. 2020-11-19]. Dostupné online. (po japonsky)
  9. a b c d COBB, Ellie. Japan’s forgotten indigenous people [online]. www.bbc.com, [cit. 2020-11-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. Discover Japan [online]. 2014-01-26, [cit. 2020-11-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. Ainu languages. [s.l.] : [s.n.], 2020-11-19. Page Version ID: 989533413. Dostupné online. (po anglicky)
  12. TAHARA, Kaori. The saga of the Ainu language [online]. UNESCO, 2019-02-05, [cit. 2020-11-19]. Dostupné online. (po anglicky)