Alligator (1862)
Alligator | |
---|---|
Alligator, prvá ponorka v službách Námorníctva USA (U.S. Navy) | |
Základná charakteristika | |
Štát | USA |
Druh | |
Staviteľ | Neafie and Leavy, Philadelphia, Pensylvánia |
Začiatok výstavby | 1. november 1861 |
Dátum spustenia na vodu | 1. máj 1862 |
Dátum prevzatia námorníctvom | 13. jún 1862 |
Dátum potopenia (vyradenia) | 2. apríl 1863, mys Hatteras |
Dĺžka | 14,3 m |
Výška | 1,4 m |
Posádka | 21 |
Hlavná výzbroj | 2 tyčové torpéda |
Pohon a pohyb | |
Pohon | ľudská sila (16 mužov) |
Maximálna rýchlosť | prvá verzia 4, druhá až 7 uzlov |
Alligator bola ponorka navrhnutá francúzskym inžinierom Brutom de Villeroy a prvé podmorské plavidlo v službách amerického námorníctva (Únie).
De Villeroy na jej návrh a stavbu dostal od námorníctva Únie 14 000 dolárov, no nakoniec z projektu odstúpil ešte pred jeho dokončením.[1] Ponorka mala byť odpoveďou na ohrozenie riečnych blokád Únie pancierovými loďami Konfederácie typu Merrimack. Mala byť postavená za 40 dní, no tento termín sa nepodarilo dodržať a stavba plavidla trvala nakoniec viac ako 6 mesiacov.[2]
Konštrukcia
upraviťAlligator bol prvou ponorkou, kde bol použitý systém stlačeného vzduchu ako zásobárne kyslíka pre posádku. Takisto bola ako prvá vybavená funkčným systémom filtrácie vzduchu (dodatočne). Ďalším prvenstvom bola pretlaková komora, ktorá umožňovala potápačovi opustiť plavidlo a vrátiť sa doň bez potreby jeho vynorenia na hladinu. Potápač slúžil ako "živé torpédo": jeho úlohou bolo upevniť na dno nepriateľskej lode výbušninu s elektrickou rozbuškou.[3]
Ponorka mala valcovitý tvar a v prvej verzii bola poháňaná šestnástimi veslármi, ktorí dokázali vyvinúť rýchlosť do 4 uzlov. Pohon ponorky bol teda aj napriek niektorým významným technickým prvenstvám primitívny a zastaraný. O pol roka bol preto systém vesiel nahradený lodnou skrutkou, poháňanou ručne ovládanou kľukou, ktorý dosahoval rýchlosť až 7 uzlov. Celkový počet členov posádky bol 21.
Pokusy
upraviťPo spustení na hladinu bola ponorka odtiahnutá do Filadelfského prístavu na vystrojenie a 12. júna 1862 bola oficiálne prevzatá do služieb Námorníctva. Následne bola presunutá do Hampton Roads (kde dostala meno Alligator) a následne po rieke Delaware až do zátoky Chesapeake. V Norfolku bola pridelená do služby v rámci blokády prístavov severného Atlantiku.[2]
Prvé bojové nasadenie Alligatora malo byť zničenie strategicky významného mosta cez rieku Appomattox v lete roku 1862.[1] Rovnako pôvodne plánované nasadenie v oblasti James River ako podpora pre potápačov sa tiež ukázalo ako problematické - loď bola na plytké vody riek príliš veľká.[4] Ponorka bola preto odtiahnutá späť do Hampton Roads a následne do Washingtonského prístavu, kde bol pohon veslami nahradený lodnou skrutkou.
Potopenie
upraviťAlligator sa 4. apríla 1863 stratil v búrke pri myse Hatteras, keď bol bez posádky vlečený parníkom USS Stumper na miesto svojho prvého operačného nasadenia v oblasti Charlestonu (Južná Karolína) a jeho vlečné lano sa pretrhlo.[3]
Od roku 2005 pátra po vraku ponorky v oblasti mysu Hatteras skupina vedcov v rámci National Marine Sanctuaris Program (Národný program pre záchranu námorných pamiatok). [5]
Referencie
upraviť- ↑ a b NOVÁK, Jan. Dramatické zrození ponorek. 21.století Speciál, september 2005.
- ↑ a b MOONEY, James L.. Dictionary of American Naval Fighting Ships [online]. Navy Dept., Office of the Chief of Naval Operations, Naval History Division, 1959 - 1981, [cit. 2010-05-03]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b CHANT, Chris. [s.l.] : REBO Productions CZ, 2009. ISBN 978-80-255-0073-6. Kapitola Alstittovo plavidlo (1863), s. 38. (český preklad)
- ↑ HARRIS, Brayton. Submarine history 1580 - 1869 [online]. 25.8.2009, [cit. 2010-05-03]. Dostupné online. Archivované 2015-02-19 z originálu. (po anglicky)
- ↑ Mission Survey Overview [online]. National Marine Sanctuaris Program, [cit. 2010-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)