Alojz Ballay

Alojz Ballay (* 25. február 1905, Považská Bystrica - † 23. február 1982, Bratislava) bol vojak, dôstojník československej armády, neskôr vysoký dôstojník generálneho štábu a príslušník slovenskej brannej moci, vysokoškolský vojenský pedagóg, veliteľ Vzdušných zbraní slovenskej brannej moci, Pseudonym: A.B.

Alojz Ballay
plukovník generálneho štábu
Narodenie	25. február 1905 Považská Bystrica, Slovensko
Úmrtie	23. február 1982 (76 rokov) Bratislava, Slovensko
Odkazy
Commons	Alojz Ballay
Biografický portál

Životopis

Narodil sa v Považskej Bystrici do slovenskej, rímsko-katolíckej rodiny. Jeho otcom bol Antonín Ballay a matka Berta rodená Koláriková.

Mladosť

Po absolvovaní obecnej školy začal študovať na osemročnom gymnáziu v Trenčíne s vyučovacím jazykom maďarským. Toto platilo v rokoch 1915 až 1918. Gymnaziálne štúdium ukončil maturitou v roku 1923 na rovnakom gymnáziu avšak už s vyučovacím jazykom slovenským.

Štúdium na Vojenskej akadémii v Hraniciach

V roku 1923 bol riadne odvedený a dňa 1. októbra 1923 nastúpil na výkon vojenskej prezenčnej služby k pešiemu pluku 17 v Trenčíne. Rozhodol sa pre službu dôstojníka z povolania, preto sa prihlásil na Vojenskú akadémiu v Hraniciach ako jeden z mála Slovákov. Na VA študoval v rokoch 1923 – 1925, odbor delostrelectvo. Po úspešnom absolvovaní VA v roku 1925 bol menovaný poručíkom delostrelectva. Následne bol v roku 1925 – 1926 odoslaný do aplikačnej školy pre delostreleckých dôstojníkov v Olomouci.

Služba v československej armáde

Po absolvovaní VA a aplikačnej školy bol premiestnený k delostreleckému pluku 10 v Lučenci ako mladší dôstojník batérie, veliteľ čaty. Od roku 1928 bol prvým dôstojníkom 5. Batérie pluku, neskôr zástupca veliteľa batérie a dočasný veliteľ batérie. V roku 1930 absolvoval lyžiarsky kurz v Krkonošiach. Od roku 1933 bol premiestnený k delostreleckému pluku 109 v Bratislave ako I. dôstojník batérie a následne II. dôstojník náhradného oddielu. Od roku 1935 bol II. pobočníkom veliteľa pluku, kapitán delostrelectva. U delostreleckých útvarov bol hodnotený mimoriadne priaznivo, ako schopný a nadaný dôstojník. V roku 1935 absolvoval tiež náročnú stáž u Vojenského zemepisného ústavu v Prahe, po ktorej bol premiestnený k delostreleckému pluku 4 v Josefove. Absolvoval aj viacero iných odborných kurzov.

Štúdium na Vysokej škole vojnovej v Prahe a ďalšia služba v čs. armáde

V roku 1936 bol prijatý na Vysokú školu vojenskú v Prahe. V I. ročníku VŠV absolvoval stáže u útvarov zbraní, následne v II. a III. ročníku VŠV absolvoval teoretické štúdium. V priebehu štúdia v roku 1938 bol povýšený do hodnosti štábneho kapitána delostrelectva. Počas mobilizácie čs. armády v roku 1938 vykonával funkciu prideleného dôstojníka štábu vyššieho veliteľstva. Ako jeden z mála frekventantov VŠV mohol ukončiť štúdium na škole. VŠV absolvoval v dôsledku rozpadu ČSR skôr, už dňom 15. marca 1939, s výsledným prospechom „veľmi dobrý“.

Príslušníkom v slovenskej brannej moci

Po vzniku samostatného Slovenského štátu vykonával funkciu prednostu 4. (materiálneho) oddelenia MNO – HVV, ustanovený za dôstojníka generálneho štábu. Od mája 1939 bol už majorom generálneho štábu. Zúčastnil sa ťaženia slovenskej armády po boku nemeckej armády proti Poľsku v septembri 1939 ako náčelník 4. Oddelenia veliteľstva slovenskej poľnej armády „Bernolák“. Po návrate z poľa bol opäť pridelený k MNO – HVV. Od 1. októbra 1940 bol už I. dôstojníkom veliteľstva 1. divízie v Trenčíne (náčelník štábu veliteľstva divízie). Na Vysokej vojennej škole v Bratislave od roku 1940 vyučoval ako riadny profesor, od roku 1940 podplukovník generálneho štábu.

V ťažení proti ZSSR a ďalšia služba v slovenskej brannej moci

V júni 1941, po napadnutí ZSSR nacistickým Nemeckom, keď sa do vojny zapojila Slovenská republika, bol do poľa odoslaný aj pplk. gšt. Alojz Ballay ako náčelník štábu 1. divízie. S divíziou sa zúčastnil bojov na Ukrajine, na fronte zotrval až do augusta 1941. Po návrate na Slovensko zaradený na MNO. Po reorganizácii poľného zboru na Rýchlu divíziu a Zaisťovaciu divíziu v septembri 1941 bol opäť odoslaný do poľa ako náčelník štábu RD. Na fronte zotrval až do marca 1942. Následne bol prevelený na Slovensko. Na fronte sa prejavil ako veľmi schopný štábny dôstojník.

Veliteľom vzdušných zbraní

Od júla 1942 bol ustanovený do funkcie náčelníka štábu veliteľstva Vzdušných zbraní v Trenčíne, ktorého veliteľom bol plk. gšt. Štefan Jurech. Po odchode Š. Jurecha na front k RD v polovici septembra 1942 zastupoval veliteľa VZ v jeho funkcii až do 1. januára 1944, kedy bol sám menovaný do funkcie veliteľa Vzdušných zbraní. Zároveň sa stal aj najvyšším správnym orgánom civilného letectva, podliehajúceho vojenskej autorite. Napomáhal pri zavádzaní leteckej výroby na Slovensku, bol členom správnej rady Slovenskej leteckej továrne na lietadlá v Trenčianskych Biskupiciach. Od 1. januára 1944 bol už plukovník generálneho štábu. Ako veliteľ VZ vyvíjal úsilie o zmodernizovanie a skvalitnenie slovenského vojenského letectva. Absolvoval výcvik vojenského pilota, stal sa poľným pilotom - letcom. Ako veliteľ VZ dlhodobo odolával nemeckému tlaku na ďalšie nasadenie slovenských stíhačov proti spojeneckému letectvu. Bol pod neustálou kontrolou nemeckej vojenskej leteckej misie v Trenčíne. Po vytvorení Východoslovenskej armády so štábom v Prešove v roku 1944 vyčlenil na jej podporu „Skupinu vzdušných zbraní“, zloženú z bojových a kuriérnych lietadiel a protilietadlových diel.

Prelomový rok 1944

Rozhodnutím ministra NO gen. I. tr. Ferdinanda Čatloša bol namiesto gen. II. tr. Augustína Malára od 1. septembra 1944 určený vojenským atašé v Berlíne. Pôvodnú funkciu veliteľa VZ odovzdal veliteľovi Pozemného vojska gen. II. tr. Jozefovi Turancovi. Do Slovenského národného povstania sa nezapojil, odcestoval totiž do Berlína, kde mal za úlohu vyvinúť úsilie na prinavrátenie dvoch technických divízií na Slovensko, čo sa však nakoniec nepodarilo. Vo vojenskej diplomatickej funkcii však zotrval iba do polovice októbra 1944, kedy na príkaz MNO odcestoval na Slovensko. Počas cesty, na území Protektorátu Čechy a Morava bol ako tzv. nespoľahlivý dôstojník zaistený nemeckou bezpečnostnou políciou. Nemeckou vojenskou misiou na Slovensku bol zasa vnímaný ako bezpečnostne nespoľahlivý, blízky ministrovi NO gen. I. tr. F. Čatlošovi, ktorý vedel o prípravách povstania. Ako velezradné správanie mu bol vyčítaný zákaz z roku 1944, určený pre slovenských stíhacích pilotov, zahájiť paľbu na spojenecké lietadlá prelietavajúce nad Slovenskom. Následne bol väznený v rôznych väzniciach v Nemecku až do konca apríla 1945. Po oslobodení zajateckého tábora, v ktorom sa nachádzal, spojeneckými vojskami sa prihlásil do čs. armády.

Životné osudy v obnovenej ČSR

Po návrate do ČSR, ešte v roku 1945 podal prihlášku do čs. armády, pričom bol komisiou SNR pre prijímanie dôstojníkov a rotmajstrov slov. národnosti do čs. armády prijatý. Neskôr, na základe nátlaku OBZ bolo z dôvodu údajnej „štátnej a politickej nespoľahlivosti“ rozhodnutie o prijatí do čs. armády zrušené. V roku 1946 opätovne podal prihlášku do čs. armády, ale prijatý už nebol, boli mu zrušené všetky povýšenia z obdobia 1. SR a ku dňu 1. novembra 1949 bol preložený do výslužby. Neskôr mu bola nedôvodne odňatá aj hodnosť štábneho kapitána.

V civilnom živote sa musel živiť rôznou, hlavne manuálnou prácou. Bol prenasledovaný OBZ, predovšetkým po komunistickom prevrate v roku 1948, kedy sa jeho prenasledovanie ešte zintenzívnilo. Živil sa ako zásobovač, neskôr robotník v Cementárni v Ladcoch. Musel sa vysťahovať na dedinu. Nakoniec mu režim umožnil, aby sa po rokoch vrátil do Bratislavy, kde a do dôchodku pracoval ako robotník.

Vyznamenania a odznaky

• 1939 – nem. Železný kríž II. triedy (das Eiserne Kreuz II. Klasse)
• 1939 – slov. Pamätná medaila za obranu Slovenska so štítkom „Javorina“
• 1939 – slov. vyznamenanie „Za hrdinstvo“ III. stupňa
• 1941 – nem. Železný kríž I. triedy (das Eiserne Kreuz I. Klasse)
• 1941 – slov. vyznamenanie „Za hrdinstvo“ II. stupňa
• 1942 – slov. vyznamenanie „Za zásluhy“
• 1942 – slov. Pamätný odznak Rýchlej divízie
• ? – slov. vyznamenanie Vojenný víťazný kríž IV. tr. bez mečov
• ? – slov. odznak poľného pilota - letca
• ? – nem. „Medaila za zimné ťaženie na Východe 1941/1942
• ? – nem. Vojenský letecký odznak
• 1943 – chorv. Rad koruny kráľa Zvonimíra I. stupňa s mečmi (Red Krune kralja Zvonimira I. stupnja s mačevima)
• ? – chorv. Letecký odznak
• 1943 – rum. Rad Rumunskej koruny III. triedy s mečmi za vojenské zásluhy (Ordinul „Corona Romaniei“ cu spade in gradul de Comandor cu paglica de „Virtute militaria“)
• ? – rum. Letecký odznak
• 1944 – slov. Vojenný víťazný kríž III. tr. (za zásluhy, bez mečov)

Dielo

Ako riadny profesor na Vysokej vojennej škole v Bratislave písomne spracoval množstvo prednášok a cvičení, ktoré sa využívali vo vyučovacom procese. Príležitostne prispieval odbornými článkami, predovšetkým do vojenských periodík.

Literatúra

• CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské dejiny Slovenska. V. zväzok. 1939-1945. Bratislava: Magnet press Slovakia, 2008
• CSÉFALVY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939-1945. Bratislava: VHÚ, 2013
• HRONSKÝ, Marián – KRIVÁ, Anna – ČAPLOVIČ, Miloslav. Vojenské dejiny Slovenska 1914-1939. IV. zväzok. Bratislava: MO SR, 1999
• JABLONICKÝ, Jozef. Z ilegality do povstania – kapitoly z občianskeho odboja. Bratislava: Dali-BB, 2009
• JABLONICKÝ, Jozef. Samizdat o odboji. Štúdie a články. Bratislava: Kalligram, 2004
• JABLONICKÝ, Jozef. Samizdat o odboji II. Štúdie a články. Bratislava: Kalligram, 2006
• LACKO, Martin. Proti Poľsku – Odraz ťaženia roku 1939 v denníkoch a kronikách slovenskej armády. Bratislava: ÚPN, 2007
• MIČIANIK, Pavel. Slovenská armáda v ťažní proti Sovietskemu zväzu (1941-1944) III. Rýchla divízia. Banská Bystrica: DALI-BB, 2009
• PAŽUROVÁ, Helena. Východoslovenská armáda. Horúce leto na východnom Slovensku 1944. Banská Bystrica, Múzeum SNP, 2012
• SEGEŠ, Vladimír a kol. Slovensko. Vojenská kronika. Bratislava: Perfekt, 2007
• ŠOLC, Jiří. Osudná rozhodnutí – Kapitoly z historie československého odboje v letech 1939-1945. Praha: Naše vojsko, 2006
• ŠTEFANSKÝ, Václav. Armáda v SNP. Bratislava: Pravda, 1984
• ŠUMICHRAST, Peter – KLABNÍK, Viliam. Slovenské letectvo 1939 – 1944. 2 diel. Bratislava: Magnet press Slovakia, 2000
• TÓTH, Dezider (ed.). Generál Golian a jeho doba. Materiály u odborného seminára k 100. výročiu narodenia Jána Goliana Banská Bystrica 31.10.2006. Banská Bystrica: Múzeum SNP, 2008