Wikipédia

Ambrogio Lorenzetti

Ambrogio Lorenzetti (* medzi 1285 – 1290, Siena, Sienská republika – † 1348, Siena) bol taliansky neskorogotický maliar, mladší brat Pietra Lorenzettiho.

Ambrogio Lorenzetti, Zvestovanie, 1344, tempera na dreve, Pinacoteca Nazionale, Siena

Život a dielo

upraviť

Naproti úplnej absencii biografických údajov o Ambrogiovom bratovi Pietrovi, o ňom samotnom je známych niekoľko útržkovitých poznatkov. Vieme, že sa narodil pravdepodobne v rozpätí rokov 1285 – 1290 v toskánskej Siene kde tiež vytvoril väčšinu svojich prác. Svojou tvorbou sa zaradil medzi najvýznamnejších predstaviteľov tzv. sienskej maliarskej školy prvej polovice 14. storočia.

Nevyšiel z Ducciovej dielne ako jeho brat. Pravdepodobne okolo roku 1310 pobudol istý čas mimo rodného mesta. V roku 1321 sa uvádza jeho meno v súpise obyvateľov Florencie. V roku 1324 už bol späť v Siene; o tri roky nato opäť vo Florencii, kde bol až do roku 1332 evidovaný ako člen florentského cechu maliarov. V tom istom roku tu pre florentský kostol San Procolo namaľoval fresku a oltáre s námetom života svätého Mikuláša. V roku 1335 bol opäť v Siene, kde spolu s bratom maľovali fresky na priečelí nemocnice Santa Maria della Scala (dnes neexistujúce).

Prvý bezpečne datovaný obraz, Madona s Dieťaťom, pochádza z roku 1319 a Ambrogio ho namaľoval pravdepodobne pre kostol San Angelo v malej obci Vico l'Abate.

 
Maestà, okolo 1332, freska, Kostol Sant'Agostino, Siena

Do obdobia rokov 1332 – 1338 spadá vznik Ambrogiových najvýznamnejších prác – obraz Svätý Michal archanjel, tabuľový obraz Tróniaca Madona a freska s názvom Maestà v sienskom kostole Sant'Agostino.

V roku 1337 namaľoval, dnes neexistujúce, fresky na vonkajšej stene sienskej radnice. Pre radnicu vytvoril v rokoch 1338 – 1340 cyklus deviatich alegorických malieb a o rok nato fresku Madony. Alegorické maľby s názvom Dobrá a Zlá vláda pre zasadaciu sieň sienskej radnice patria k vrcholným dielam Abrogia Lorenzettiho a súčasne tvoria ojedinelý skvost európskeho maliarstva 14. storočia. Fresky tvoriace akúsi živú panorámu dovoľujú nazrieť do života Sieny a jej okolia v 14. storočí.

Z roku 1342 pochádza oltárna tabuľa Predstavenie Krista v chráme pre sienský dóm (dnes vo florentskej Uffizi). Poslednými známymi Ambrogiovými dielami sú obraz Zvestovanie a freska Mapa sveta (obe diela vytvoril v roku 1344 pre sienskú radnicu).

Posledný údaj s jeho menom pochádza z roku 1347, kedy sa uvádza ako člen istej umeleckej komisie. Odvtedy o ňom ani o jeho bratovi Pietrovi nemáme žiadne záznamy. Predpokladá sa, že okolo rokov 1347 – 1348 zomreli, pravdepodobne na následky moru.

Madona s anjelmi a svätými

upraviť
 
Madona s anjelmi a svätými, okolo 1335, tempera na dreve, 155 x 206 cm, Museo di Arte Sacra, Massa Maritima

Ide o jeden z najslávnejších Ambrogiových obrazov a je pýchou neveľkého múzea Arte Sacra v meste Massa Maritima. Pôvodne visel v miestnej radnici, kam sa dostal v roku 1867 z augustiniánskeho kláštora.

Ústredným motívom obrazu je oslava Panny Márie ako večnej ochrankyne ľudstva. Bohorodička s Dieťaťom v lone sedí na oltári postavenom na trojstupňovom pódiu. Vrúcne k sebe túli Ježiška. Na schodoch s korunami na hlavách sedia alegorické postavy Viera, Nádej a Láska. Na najspodnejšom bielom schode alegória okrídlenej Viery v oslnivo bielych šatách uprene pozerá do zrkadla držiaceho v pravej ruke. Dve tváre v ňom symbolizujú Starý a Nový zákon. Na vyššom schode sedí vľavo Nádej túžobne hľadiaca na Korunu života na vrchole veže, ktorú drží v rukách. Na najvrchnejšom schode pod Madoninými nohami sedí Láska. Tenkou paličkou v pravej ruke ukazuje na Ježiška na Madoniných kolenách, v ľavej ruke drží blčiace srdce. Množstvo postáv obkolesujúcich Madonu symbolizuje tri veľké epochy ľudstva. Celkom hore, proroci a patriarchovia predstavujú Starý zákon, pod nimi apoštoli a svätice Nový zákon a celkom dole svätci symbolizujú prítomnosť.

Výber z diela

upraviť

Iné projekty

upraviť

Zdroje

upraviť
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ambrogio_Lorenzetti&oldid=7919010“