Anaxagoras z Aiginy

Anaxagoras (starogr. Ἀναξαγόρας) bol grécky sochár z prvej polovice 5. stor. pred Kr.^[1]^[2]

Anaxagoras, sochár (bronziar) z Aiginy, podľa Pausania zhotovil bronzovú sochu Dia v Olympii (desať lakťov vysokú ^[3]) na objednávku gréckych mestských štátov, ktoré zvíťazili nad Peržanmi v bitke pri Platajách (479 pred Kr.): „Keď prejdeme okolo vchodu do rokovacej sály, uvidíme sochu stojaceho Dia bez nápisu a potom, keď sa otočíte na sever, uvidíme inú sochu Dia. Tento je otočený smerom k vychádzajúcemu slnku a venovali ho tí Gréci, ktorí bojovali proti Peržanom pod vedením Mardonia. Na pravej strane podstavca sú napísané mestá, ktoré sa zúčastnili na boji...“ Po vymenovaní rôznych miest Pausanias ďalej zaznamenal: „Sochu umiestnenú Grékmi v Olympii zhotovil aiginský Anaxagoras. Ale tí, ktorí píšu históriu o Platajách, na neho zabúdajú.“^[4]

Základy mramorového podstavca (cca 3 m × 1,90 m) sa zachovali juhovýchodne od Diovho chrámu (medzi chrámom a Bouleutérionom, 5 m severne od starovekej steny Altidy^[5]).^[6] Rovnako ako mnohé iné kolosálne votívne sochy Dia v Olympii, ani táto socha sa nezachovala, ale podlhovastý tvar základne naznačuje, že to mohol byť typ tzv. „kráčajúceho Dia“, možno vrhajúceho blesky, teda podobného ako je Zeus Keraunios (Ζεύς Κεραυνός – „Zeus Hromovládny“ ^[7]).^[5]

Ďalšie dielo od Anaxagora je známe z epigramu zachovaného v zbierke gréckych epigramov zv. Anthologia Palatina. Bola to votívna socha, ktorú venoval bohom Praxagoras, syn Lykaia.^[8] Diogenes Laertios uvádza Anaxagora ako umelca, ktorého spomína Antigonos vo svojich spisoch o dejinách umenia, preto musel nepochybne patriť medzi významnejšie osobnosti sochárskeho umenia.^[9]^[2]

Referencie a bibliografia

↑ Jean Charbonneaux, Roland Martin, François Villard. Classical Greek Art (480-330 B.C.). New York : G. Braziller, 1972. ISBN 978-08-0760-627-8. S. 727.
↑ ^a ^b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Anaxagoras 1 [1]
↑ Herodotovy dějiny. Praha : Dr. Jullia Grégra a Frant. Šimáčka, 1863. S. 234.
↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 414.
↑ ^a ^b Judith M. Barringer. Olympia. Princeton : Princeton University Press, 2021. ISBN 978-06-9121-047-6. S. 113.
↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 563.
↑ Rudo Brtáň. Barokový slavizmus. Liptovský Sv. Mikuláš : Tranoscius, 1939. S. 35.
↑ The Greek Anthology. Cambridge : Harvard University Press, 1969. ISBN 978-06-7499-074-6. S. 139.
↑ Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 81.

[:727-1] Jean Charbonneaux, Roland Martin, François Villard. Classical Greek Art (480-330 B.C.). New York : G. Braziller, 1972. ISBN 978-08-0760-627-8. S. 727.

[:1-2] Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Anaxagoras 1 [1]

[:234-3] Herodotovy dějiny. Praha : Dr. Jullia Grégra a Frant. Šimáčka, 1863. S. 234.

[:414-4] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 414.

[:113-5] Judith M. Barringer. Olympia. Princeton : Princeton University Press, 2021. ISBN 978-06-9121-047-6. S. 113.

[:563-6] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 563.

[:35-7] Rudo Brtáň. Barokový slavizmus. Liptovský Sv. Mikuláš : Tranoscius, 1939. S. 35.

[:139-8] The Greek Anthology. Cambridge : Harvard University Press, 1969. ISBN 978-06-7499-074-6. S. 139.

[:81-9] Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 81.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]