Antický odeon (Plovdiv)

Antický odeon (bulh. Античен одеонAntičen odeon),[1][2] známy aj ako len Odeon (bulh. Одеон),[3][4][5][6][7] prípadne Buleutérion (bulh. БулевтерионBulevterion),[3][7][5] sú ruiny antického rímskeho buleutérionu a neskôr odeonu, ktoré sa nachádzajú v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[3][4][1][5][6][7] Kultúrna pamiatka národného významu v rámci komplexu plovdivského rímskeho fóra.[8][1]

Odeon mesta Filipopolis
(Одеон на Филипопол)
antický odeon
celkový pohľad na areál
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Plovdiv
Mesto Plovdiv
Rajón Centralen
Súradnice 42°08′36.98″S 24°45′01.43″V / 42,1436056°S 24,7503972°V / 42.1436056; 24.7503972
Vznik 1. storočie
Prestavba 2. – 4. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Stav reštaurovaný
Wikimedia Commons: Ancient Roman Odeon (Plovdiv)
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ďalšie názvy

upraviť

Plovdivský antický odeon je známy aj pod zľudovelými názvami Malé antické divadlo (bulh. Малкия античен театърMalkija antičen teatăr)[1] a Malý antický amfiteáter (bulh. Малкият античен амфитеатърMalkijat antičen amfiteatăr).[6]

Lokalita

upraviť

Antický odeon mesta Filipopolis leží v centrálnej časti mesta Plovdiv na námestí „Centralen“ (bulh. площад „Централен“ploštad „Centralen“, doslova Centrálne námestie)[8][4][5][6] severne od dnešnej budovy centrálnej plovdivskej pošty.[6] Nachádza sa v severovýchodnom rohu komplexu fóra antického mesta Filipopolis (agory).[1][5] Západne od budovy odeonu sa nachádzala antická budova filipopolskej bibliotéky.[5]

Budova zohrávala dôležitú úlohu v živote obyvateľov antického Filipopolu.[1] Na základe uskutočnených prieskumov bolo zistené, že budova prešla v priebehu 1. – 4. storočia celkovo štyrmi etapami výstavby.[7][3] V prvotnej podobe bola postavená v priebehu 1. storočia.[3] Stavba bola v tom čase postavená, aby slúžila ako buleutérion,[3][5] teda miesto určené pre zasadania mestskej rady Filipopolu,[1][3][5] ktorý bol v tom čase hlavným mestom rímskej provincie Trácia.[6]

Po ďalších troch etapách výstavby, z ktorých najvýznamnejšia bola prestavba v polovici 3. storočia bola budova prestavaná na odeon – teda malé kryté divadlo[3] pre konanie predovšetkým hudobných a literárnych, ale aj iných kultúrnych podujatí.[1][3]

Novodobé dejiny

upraviť

Samotný odeon odkryli archeológovia Z. Dimitrov a Maja Martinovová v priebehu roku 1988.[1][7] V roku 1995 získal celý komplex antického rímskeho fóra v Plovdive, vrátane stavby odeonu, štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[8][1][7] V roku 1997 bol plovdivský odeon[6][4][1] (spolu so stavbami antického odeonu v gréckej Solúni a antického divadla v talianskej Taormine)[4][1] vybraný do európskeho reštauračného programu Rafael financovaného Radou Európy.[4][1][6] V roku 1999 bol schválený program na reštauráciu, konzerváciu a exponovanie objektu.[1] Reštaurácia následne prebehla v roku 2002 a komplex odeonu bol sprístupnený.[7] Ďalšia reštaurácia objektu sa uskutočnila v roku 2019.[2]

V súčasnosti sa v reštaurovanom objekte s kapacitou približne 350 miest pravidelne konajú rôznorodé divadelné a hudobné podujatia. Komplex je taktiež voľne prístupný.[1]

Charakteristika

upraviť

Budova bola súčasťou fóra (agory) antického Filipopolu – administratívneho, ekonomického, kultúrneho a náboženského centra mesta.[5] Slúžila najskôr ako buleutérion, po prestavbách v 2. – 4. storočí ako odeon.[3]

Pôdorys komplexu je štvorcový.[3] Po prestavbe obsahoval komplex odeonu všetky prvky krytej divadelnej budovy.[2][7] Západná fasáda bola vo vrchnej časti ukončená mramorovým stĺporadím, ktoré sa zachovalo do súčasnosti.[6] Komplex odeonu pozostáva z cavey (vrchná časť antického teatrónu), ktorá je podopieraná masívnymi tehlovými kužeľovými klenbami, budovy skene a orchestru (javiska).[3] Skene bolo pomerne úzke, jeho dĺžka však pokrývala celú šírku cavey. Bolo dvojposchodové. Proscénium (pódium) bolo o 1,50 m vyššie ako úroveň orchestra.[7] Orchester má pôdorys v tvare podkovy.[3] Podlaha orchestru ako aj sedačky a niektoré ďalšie časti stavby boli obložené mramorovými doskami.[3] Vo fasáde pri skene sa nachádzal dvojposchodový portikus, ktorý bol postavený v rímsko-korintskom štýle.[3] Parodosy (bočné vchody) sa nachádzali na južnej strane (od ambulatia agory) a na východnej strane (z hlavnej ulice).[3] Budova bola zastrešená drevenou konštrukciou.[3]

Kapacita budovy bola 300 – 350 miest.[2]

Nálezy

upraviť

V priebehu archeologického prieskumu objektu boli objavené rôzne mramorové fragmenty, nadpis na podstavci sochy imperátora, galéria so zachovanými antickými stenami, mramorové stĺpy ako aj 87 strieborných mincí.[1][2]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

upraviť

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu v rámci komplexu plovdivského rímskeho fóra[8][1]

Rok zapísania na zoznam kultúrnych pamiatok: 1995[8][1]

Dôvod udelenia štatútu: archeologická hodnota komplexu[8]

Galéria

upraviť

Referencie

upraviť
  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q r TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 23. (po bulharsky)
  2. a b c d e Античен одеон [online]. plovdivbg.info, [cit. 2023-04-26]. Dostupné online.
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q KESIAKOVA, Elena; RAJČEV, Dimităr. Filipopol. Plovdiv : Izdatelska kăšta "Hermes". 2012. 106 s. ISBN 9789542611172. S. 29 – 31. (po bulharsky)
  4. a b c d e f KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv – Rakursi OOD. 2018. 272 s. ISBN 9789548852845. S. 61. (po bulharsky)
  5. a b c d e f g h i CVETANOV, Momčil. Pătevoditel: Oblast Plovdiv, Oblast Pazardžik. Sofia : Domino. 2020. 220 s. ISBN 9789546513199. S. 66. (bulharsky)
  6. a b c d e f g h i RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 287 – 288. (po bulharsky)
  7. a b c d e f g h i Античният стадион на Филипопол - Античният Филипопол - Карта на Античния Филипопол - Одеон (булевтерион) [online]. ancient-stadium-plovdiv.eu, [cit. 2023-04-26]. Dostupné online.
  8. a b c d e f Министерство на културата на Република България [online]. mc.government.bg, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť