Antropozofia

Názov Antropozofia (z gréckeho ἄνθρωπος ánthrōpos „človek“ a σοφία sophίa „múdrosť“) označuje spirituálny a ezoterický svetonázor a s ním súvisiacu cestu školenia a poznávania, ktoré založil Rudolf Steiner (1861–1925). Antropozofia, ktorá má dnes celosvetové zastúpenie, sa pokúša prepojiť prvky nemeckého idealizmu, Goetheho svetonázoru, gnózy, kresťanskej mystiky, východných náuk ako aj prírodovedných poznatkov z čias Steinera. Jeden z hlavných zdrojov antropozofickej náuky tvoria poznatky, ktoré Rudolf Steiner, podľa vlastných výrokov, získal z jemu dostupného duchovného sveta.

Budova Goetheanum, sídlo Antropozofickej spoločnosti vo švajčiarskom Dornachu.

Centrálnym aspektom bolo a je použitie myšlienky vývoja na spirituálny vývoj. Steiner pritom spracoval evolučné prístupy Darwinistu Ernsta Haeckela ako aj modernej Teozofie, ako ju zastupovala Helena Petrovna Blavatská. Antropozofia sa snaží pochopiť ľudstvo a jeho vývoj duchovne a nadzmyslovo, v protiklade voči zástupcom púho sekulárnej prírodovedne orientovanej myšlienky pokroku, vyhraňuje sa však voči Teozofii a jej orientácii na východnú religiozitu. Zahrnutie a nová interpretácie evolúcie viedla, rovnako ako u Haeckela a iných Steinerových súčasníkov, ku kontroverziám a možným sociálno-darwinistickým a rasistickým aspektom.

K atraktivite Antropozofického hnutia dodnes prispievajú aplikácie Antropozofie, vychádzajúce zo Steinerových ideí. K nimi patria okrem iných antropozofická architektura, Waldorfská pedagogika, antropozofická medicína, prírodná kozmetika značky Weleda, biologicko-dynamické poľnohospodárstvo, Eurytmia a Spoločenstvo kresťanov.

PredstaviteliaUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Antropozofia

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anthroposophie na nemeckej Wikipédii.

Externé odkazyUpraviť