Nosná raketa Ariane 5 bola súčasťou vesmírneho programu Európskej vesmírnej agentúry. Raketa bola konštruovaná najmä na vynášanie telekomunikačných družic na geostacionárnu dráhu z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Güyane na americkom kontinente. Slúžila do roku 2023 a absolvovala 117 štartov, z toho 112 úspešných. Okrem iného vyniesla do kozmu aj Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba.

Maketa nosnej rakety Ariane 5 v múzeu v meste Le Bourget, Francúzsko

Základná charakteristika upraviť

Nosná raketa Ariane 5 sa konštrukčne veľmi podobala americkej rakete Titan 3. Hmotnosť celej rakety dosahovala takmer 700 ton. Nosnosť na geostacionárnu dráhu predstavovala 6 200 kg pri štarte s jednou družicou a alebo 5 700 kg pri štarte s viacerými družicami naraz.

Konštrukcia upraviť

Centrálny stupeň upraviť

Centrálny (prvý stupeň) nosnej rakety Ariane 5 sa označuje ako H-155 a poháňa ho kryogénny motor Vulcain Mk. 1 s ťahom 1 440 kN. Počas svojej činnosti motor spotrebuje približne 150 ton pohonnej zmesi, ktorú tvorí kvapalný kyslík a kvapalný vodík.

Pomocné štartovacie bloky upraviť

Spoločne s centrálnym stupňom pracovali pri štarte aj dva mohutné urýchľovacie motory P-230 na pevné pohonné látky. Každý z týchto motorov vyvinul ťah 5,4 MN a za 130 sekúnd svojho chodu spotreboval 240 ton HTPB.

Druhý stupeň upraviť

Druhý stupeň L-9 slúžil na konečné navedenie užitočného zaťaženia na požadovanú obežnú dráhu okolo Zeme. Pohonnú jednotku tvoril motor Aestus s ťahom 27 kN. Ako pohonná zmes sa využíval monometylhydrazín a oxid dusičitý.

Testovacie lety upraviť

AR-501 upraviť

Prvý testovací let Ariane-5 zo dňa 4. júna 1996 bol neúspešný a skončil niekoľko desiatok sekúnd po štarte explóziou vo výške 3500 metrov a to vrátane družíc Cluster za 500 miliónov dolárov.

AR-502 upraviť

Druhý testovací let bol úspešnejší. Raketa odštartovala vo štvrtok 30. októbra 1997 o 14:34 SEČ z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane. Na obežnú dráhu sa tak dostali dve nefunkčné makety a malý experimentálny vedecký satelit. Raketa však vypla o 7 sekúnd skôr a dosiahla výšku iba 27 000 km namiesto plánovaných 35 000 km.

AR-503 upraviť

Tretí testovací, tzv. kvalifikačný let odštartoval 21. októbra 1998 a bol úspešný. Preto bola raketa kvalifikovaná na komerčné lety.

Komerčné využitie upraviť

Raketa Ariane 5 s označením AR-503 absolvovala prvý úspešný komerčný let 10. decembra 1999, na obežnú dráhu vyniesla družicu XMM.

Externé odkazy upraviť