Arimaspovia

Arimaspovia je v gréckej mytológii kmeň jednookých ľudí zo severnej Skýtie, ktorí podľa niekdajších geografických predstáv žili na úpätí pohoria Rifean, rôzne stotožňovaného s pohorím Ural alebo Karpaty.^[1] Všetky príbehy o ich bojoch s gryfmi strážiacimi zlato v Hyperbore v blízkosti jaskyne Borea, boha severného vetra, mali pôvod v stratenom Aristeovom diele, o ktorom píše Hérodotos.

V mytológii

Bitky medzi grifónmi a bojovníkmi v skýtskych tunikách a nohaviciach boli námetom gréckych maliarov váz. Duchovných potomkov jednookých Arimaspiov z Vnútornej Ázie možno nájsť v dekoratívnych hraniciach stredovekých máp a v monštruóznych obrazoch Hieronyma Boscha.

Arimaspovia boli opísaní v diele Aristea z Prokonézu v stratenej archaickej básni Arimaspea. Prokonnes je malý ostrov v Marmorskom mori neďaleko ústia Čierneho mora, ktorý má dobrú polohu na počúvanie príbehov cestovateľov z oblastí ďaleko na severe Čierneho mora. Aristeas v priebehu svojej básne rozpráva, že bol „opantaný bakchickou zúrivosťou", keď cestoval na sever a videl Arimaspejcov, ako o tom píše Herodotos:

„	Tento Aristeas, posadnutý Phoibosom, navštívil Issedony; za nimi (povedal) žijú jednookí Arimaspoi, za nimi sú Grypi, ktorí strážia zlato, a za nimi zase Hyperboreoi, ktorých územie siaha až k moru. Okrem Hyperboreoi sú všetky tieto národy (a najprv Arimaspoi) stále vo vojne so svojimi susedmi.	“
– Hérodotos 4.13.1

Arimaspiovia a gryfy boli historickými obrazmi spájanými s krajinou na severe. Aischylos v diele Spútaný Prometheus (asi 415 pred Kr.), opisuje putovanie Io a poznamenáva, že nemá prejsť na sever, medzi územím Arimaspov a gryfov, ale na juh.^[2] Hérodotos, „otec dejín", pripúšťa fantastický pôvab okrajov známeho sveta: „Najodľahlejšie krajiny, hoci, keďže obklopujú a úplne obklopujú celý zvyšok sveta, majú pravdepodobne tie veci, ktoré považujeme za najkrajšie a najvzácnejšie." (Histórie iii.116.1) Ignorujúc Hérodotovu skepsu, Strabón a Plínius Starší v Naturalis historia zachovali príbehy o severských ľuďoch, ktorí mali uprostred čela jedno oko a zaoberali sa krádežou zlata od gryfov, čo spôsobilo nezhody medzi týmito dvoma skupinami.

Mytologické pozadie

Ako si všimli filológovia, boj medzi Arimaspmi a gryfmi má pozoruhodnú podobnosť s Homérovým opisom boja Pygmejov so žeriavmi. Michael Rostovtzeff našiel stvárnenie tohto námetu v klenbe Pygmejov pri Kerči, na území, ktoré malo kedysi významné skýtske obyvateľstvo.^[3] Analogické zobrazenia boli objavené až v Etrurii, Vulci a v piatom kurgane v Pazyriku.^[4] Helénske literárne stvárnenie boja s neobyčajnými strážnymi „vtákmi Área" spomína v Argonautike.

Čeremišin a Záporožčenko (1999) sa podľa metodiky Georgesa Dumézila pokúšajú vystopovať paralely v germánskej mytológii (Ódin a medovina poézie, orol kradnúci zlaté jablká večnej mladosti). Predpokladajú, že všetky tieto príbehy, germánske, skýtske aj grécke, odrážajú protoindoeurópsku vieru o príšerách strážiacich vchod do iného sveta, ktoré sa zapájajú do bojov s vtákmi prenášajúcimi duše čerstvo zomrelých do iného sveta a vracajúcimi sa s rôznymi vzácnymi darmi symbolizujúcimi nový život.^[5]

Referencie

↑ August Pauly et al., Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft, IA, vol. 1 (Ra-Ryton) (Stuttgart: J. B. Metzler, 1914), s.v. Ῥιπαια ὄρη, cols. 846-919; William Smith (ed.), Dictionary of Greek and Roman Geography (London: Walton & Mayberly, 1854)
↑ J.L. Myres, The Wanderings of Io: Aeschylus, Prometheus, 707–869, The Classical Review 60.1 (April 1946:2–4).
↑ The 2nd-century BC tomb shows the battle of human pygmies with a flock of herons. Ukraine: a concise encyclopaedia, Volume 2, s.v. Kerch.
↑ Сheremisin, D. V. & Zaporozhchenko, A. V. The "Sacred Centres" of Eurasia and the Legend about the Arimaspi and the Griffins. // Итоги изучения скифской эпохи Алтая и сопредельных территорий Archivované 2011-09-29, Wayback Machine. Barnaul, 1999:228-231.
↑ Čeremišin a Záporožčenko (1999)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Arimaspi na anglickej Wikipédii.

[1] August Pauly et al., Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft, IA, vol. 1 (Ra-Ryton) (Stuttgart: J. B. Metzler, 1914), s.v. Ῥιπαια ὄρη, cols. 846-919; William Smith (ed.), Dictionary of Greek and Roman Geography (London: Walton & Mayberly, 1854)

[2] J.L. Myres, The Wanderings of Io: Aeschylus, Prometheus, 707–869, The Classical Review 60.1 (April 1946:2–4).

[3] The 2nd-century BC tomb shows the battle of human pygmies with a flock of herons. Ukraine: a concise encyclopaedia, Volume 2, s.v. Kerch.

[4] Сheremisin, D. V. & Zaporozhchenko, A. V. The "Sacred Centres" of Eurasia and the Legend about the Arimaspi and the Griffins. // Итоги изучения скифской эпохи Алтая и сопредельных территорий Archivované 2011-09-29, Wayback Machine. Barnaul, 1999:228-231.

[5] Čeremišin a Záporožčenko (1999)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]