Argonautika (grécky: Ἀργοναυτικά, romanizovane: Argonautika) je grécka epická báseň, ktorú napísal Apollónios z Rodosu v 3. storočí pred Kristom. Jediný zachovaný helenistický epos Argonautika rozpráva mýtus o plavbe Iásona a argonautov s cieľom získať zlaté rúno zo vzdialenej Kolchidy. Ich hrdinské dobrodružstvá a Iasónov vzťah s nebezpečnou kolchijskou princeznou a čarodejnicou Médeiou boli už helenistickému publiku dobre známe, čo Apollóniovi umožnilo prekročiť rámec jednoduchého rozprávania a dať mu vedecký dôraz primeraný dobe. Bol to vek veľkej Alexandrijskej knižnice a jeho epos zahŕňa jeho výskum v oblasti geografie, etnografie, porovnávacieho náboženstva a homérskej literatúry. Jeho hlavný prínos do epickej tradície však spočíva v rozvinutí opisu lásky medzi hrdinom a hrdinkou. Zdá sa, že bol prvým naratívnym básnikom, ktorý skúmal „patológiu lásky".[1] Jeho Argonautika mala hlboký vplyv na latinskú poéziu: preložil ju Varro Atacinus a napodobnil Valerius Flaccus, ovplyvnila Catulla a Ovídia a Vergíliovi poskytla vzor pre jeho rímsky epos Aeneida.[2]

Iasón a Argonauti prichádzajú do Kolchidy, Charles de La Fosse. Versailles.

Śtyri knihy majú spolu menej ako 6000 riadkov.

Pozadie

upraviť

Argonautika bola pre básnika, jedného z najvýznamnejších učencov alexandrijského obdobia, dobrodružstvom. Bol to odvážny pokus o prepísanie homérskeho eposu spôsobom, ktorý by vyhovoval náročnému vkusu jeho súčasníkov. Literárnou módou boli malé, dôkladné básne s prejavmi erudície a paradoxografie (opis zázrakov a zvláštností), ako to predstavovalo Kallimachovo dielo. Prispôsobením epického žánru tomuto publiku Apollónios prešiel dlhú cestu k vynájdeniu romantického románu, vrátane rozprávačských postupov, ako je vnútorný monológ, v ktorom sa autor stotožňuje s myšlienkami a pocitmi postavy.[3] Prehodnotenie jeho diela v nedávnej minulosti viedlo k množstvu inovatívnych štúdií.[4]

Príbeh

upraviť

Príbeh sleduje cestu Iásona a argonautov s cieľom splniť úlohu a získať zlaté rúno zo vzdialenej Kolchidy. Báseň sa začína vzývaním Apolóna a stručne opisuje jeho prorocké varovanie Peliovi, kráľovi Iólku, že jeho pád bude dielom muža s jediným sandálom. Nedávno sa ako dotyčný muž objavil Iáson, ktorý stratil sandál pri prechode cez rozvodnený potok. Pelias ho preto poveruje samovražednou misiou do Kolchidy, aby priniesol späť zlaté rúno. Loď Argo už postavil Argos. Príbeh sa končí návštevou ostrova Anafe, kde argonauti vykonávajú obrady na počesť Apolóna, a Aeginy (neďaleko Iasónovho domova), kde usporadúvajú slávnostné preteky v nosení vody a pretekaní s plnými amforami na pleciach.

Hrdinovia

upraviť

Iasón zvolával gréckych hrdinov na svoju výpravu a podľa názvu lode dostali meno argonauti. Tu sú tu uvedení v poradí, v akom sa objavujú v Knihe 1.

Referencie

upraviť
  1. Bulloch, A.W. Hellenistic Poetry. S. 588, 591.
  2. Race, W.H. Apollonius Rhodius. S. xiv.
  3. M. Fusillo, Apollonius Rhodius as "Inventor, 163
  4. R. F. Glei, Outlines of Apollonian Scholarship 1955–1999, 1

Externé odkazy

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Argonautica na anglickej Wikipédii.