Avesta je kánon posvätných spisov zoroastrizmu. Obsahuje žánrovo rozmanitý materiál rozličného pôvodu, hlavne liturgické texty a Zaratuštrovu náuku. Najstarší dochovaný rukopis Avesty pochádza z 13. storočia po Kr., kodifikovaná bola zrejme už v sásanovskom období (3.-7. stor. po Kr.), jej obsah bol však dlhú dobu tradovaný ústne a je omnoho starší: najstaršie sú zrejme Zaratuštrove gáthy, ktoré pochádzajú asi z 10. storočia pred Kr.

Zo zhrnutí Avesty v neskorších spisoch možno usudzovať, že sa nám zachovala asi len štvrtina pôvodného materiálu, zvyšok sa zrejme stratil počas islamských perzekúcií. Pretrvali hlavne liturgické texty, ktoré sa dodnes používajú pri zoroastrovskom kulte.

Avesta sa skladá z týchto spisov:

  • Jasna („Obeť“) je najdôležitejší spis Avesty, má 72 kapitol. Medzi jej najstaršie časti (napísané v tzv. gáthskom dialekte) patria:
    • gáthy - hymny, ktoré údajne zložil sám Zaratuštra (kap. 28-34, 43-46, 47-50, 51, 53)
    • Jasna Haptanhaiti - „Jasna siedmich kapitol“ (kap. 35-41)
    • modlitby Jenhé Hátam, Ašem Vohu, Jatha Ahú Vairjó (kap. 27)

Pri každodennom obrade posväcovania ohňa v chráme musí kňaz odrecitovať celú Jasnu, čo trvá asi 2-3 hodiny.

Zvyšné časti Avesty sú napísané v avestčine:
  • Jašt - hymny na božstvá, niektoré predzoroastrovské (Jašt 10 na Mitru)
  • Visprat - obsahuje kratšie kultické modlitby
  • Vendidát - obsahuje mytologické texty (o stvorení sveta a kráľovi Jima v zlatom veku), pravidlá očisťovania a odhánania démonov.
  • medzi ďalšie texty Avesty patria napr.:
    • Chorda Avesta - zbierka každodenných modlitieb pre laikov
    • Njájišn, Gáh - litánie, modlitby

Bibliografia

upraviť

Gherardo Gnoli. „Avesta“. In: Lindsay Jones (ed. in chief), Encyclopedia of Religion Second Edition, vol. 2, s. 708-710.