Wikipédia

Bábur

Bábur, vlastným menom Záhir ud-Dín Muhammad Bábur (*23. február 1483 - †5. január 1530) bol známy ako priamy potomok turko-mongolského dobyvateľa a vodcu Tímúra a zároveň zakladateľom ale aj prvým vládcom Mogulskej ríši v Indii, ktorej vládol až do svojho skonu v roku 1530. [1]

Bábur
Zakladateľ a prvý cisár Mogulskej ríše
Idealizovaný portrét Bábura, 1. polovica 17.storočia
Idealizovaný portrét Bábura, 1. polovica 17.storočia
Rod. menoZáhir ud-Dín Muhammad Bábur
Štát pôsob.Afganistan, Bangladéš, India, Pakistan
Narodenie23.február 1483
Úmrtie5. január 1530
Národnosťindická
Známy vďakazaloženie Mogulskej ríše
DetiHumájún


Pôvod

upraviť

Bábur pochádzal z potomstva turko-mongolského vládcu Tímura. Pôvodne stál na čele kmeňa turkestantských Mongolov a to v kniežatstve Fergana na území Strednej Ázie. Odtiaľ bol o čosi neskôr vytlačený tamojšími uzbeckými kmeňmi.[2] V dôsledku tejto udalosti sa po čase stal veliteľom potulnej skupiny bojovníkov, ktorej cieľom bolo nájsť iné územie pre vládu nad novým impériom.

[3]



 
Bábur (vľavo), turko-mongolský dobyvateľ Tímur a Humájún ako Báburov syn na kresbe z Perzie.













Expanzie a nová ríša

upraviť

Počiatočné ťaženia a výpravy Bábura sa uskutočnili v roku 1504. Mesto využil ako základňu pre zorganizovanie útoku proti svojmu rivalovi Lódímu ako dillíjskému sultánovi.[4] Vtedy sa mogulským bojovníkom podarilo dobyť mesto Kábul a založiť tak kráľovstvo na území terajšieho Afganistanu.[5] Jeho ambície však stále znamenali opätovne získať oblasť Fergany a mať v područí znovu vládu nad Samarkandom[6]. V roku 1515 sa Báburovi ako kráľovi z Kábulu podarilo uskutočniť vpád do severnej Indie.[7] O čosi neskôr, v roku 1519 bol však Bábur dosť sklamaný z ťažení na území Strednej Ázie, v dôsledku čoho sa zameral dobyvačné plány smerom na juh Indického subkontinentu.[8] V roku 1526 sa došlo k ozbrojenému stretu medzi vojskom mogulského panovníka Bábura na jednej strane a dillíjského sultána Ibrahíma Šáha Lódího na strane druhej pri Pánípate. Bitka sa skončila zničením armád sultána z Dillí. [9]Mogulská armáda, ktorej sila predstavovala 12 000 vojakov, napokon dobyla územie Dillíjského sultanátu ako najsilnejšej ríše v Indii. [10]

 
Bitka pri Pánípate v roku 1526. Kresba zo 16. storočia.









O rok neskôr nasledovalo jeho vojenské víťazstvo nad kmeňom Rádžputov v bitke pri meste Khanua. Po skončení boja tak Bábur skoncoval s najväčším oponentom na území severnej Indie. Vrcholom Báburových vojenských výprav v duchu rozširovania jeho moci bolo v roku 1529 dobytie Bengálska a Biharu, kde jeho armády úspešne zvíťazili nad afganskými vojvodcami blízko rieky Ghágra. Dôsledkom tejto expanzie sa tak Báburovo územie pod jeho vládou rozprestieralo od mesta Kábul po Bengálsko.[11] Báburove vojenské víťazstvá v jeho ťaženiach boli známe vďaka tomu, že viedol veľké manévrovanie, dohliadal na disciplínu a dôvtipným spôsobom využíval delostrelectvo. [12]

Báburova armádna a technická podpora

upraviť

Bábur a jeho súkmeňovci boli moslimského vyznania. Počas výprav, ktoré viedol, boli jeho vojaci zásobovaní zo strany Osmanskej ríše. Báburovi vojaci uprednostňovali v boji kone, ktoré mali rýchlejší pohyb na rozdiel od pomalých indický slonov. Práve to bol dôvod, prečo úspešne víťazil v bojovom poli paradoxne proti silnejšej indickej armáde. [13]

Referencie

upraviť

Literatúra

upraviť
  • TEEPLE, Bliss John. Kronika svetových dejín. Bratislava: ITEM, spol. s.r.o., 2004. 666 s. ISBN 80-551-0870-6
  • KINGFISCHER Publications. Encyklopédia histórie sveta. Praha: OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, 2010. 496 s. ISBN 978-80-7360-897-2
  • SNOW, Peter. Dejiny sveta - Mapa za mapou. Bratislava: Ikar, a.s., 2022. 360 s. ISBN 978-80-551-7915-5


Pozri aj

upraviť


Zdroje

upraviť
  1. ↑ WILLIAMS, Brian. Velikáni vojen. 1. vyd. Bratislava : Ikar, a.s., 2023. ISBN 978-80-551-9000-6.
  2. ↑ KINGFISCHER PUBLICATIONS. Encyklopédia histórie sveta. druhé doplnené. vyd. Praha : OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, 2010. ISBN 978-80-7360-897-2. S. 218.
  3. ↑ DORLING KINDERSLEY LIMITED. Velikáni vojen. 1. vyd. Bratislava : Ikar, a.s., 2023. ISBN 978-80-551-9000-6. S. 98.
  4. ↑ SNOW, Peter. Dejiny sveta - Mapa za mapou. prvé. vyd. Bratislava : Ikar, a.s., 2022. ISBN 978-80-551-7915-5. S. 176.
  5. ↑ KINGFISCHER PUBLICATIONS. Encyklopédia histórie sveta. druhé prepracované. vyd. Praha : OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, 2010. ISBN 978-80-7360-897-2. S. 218.
  6. ↑ DORLING KINDERSLEY. Velikáni vojen. prvé. vyd. Bratislava : Ikar, a.s, 2023. ISBN 978-80-551-9000-6. S. 98.
  7. ↑ TEEPLE, Bliss John. Kronika svetových dejín. prvé. vyd. Bratislava : ITEM, spol. s.r.o., 2004. ISBN 80-551-0870-6. S. 274.
  8. ↑ DORLING KINDERSLEY LIMITED. Velikáni vojen. prvé. vyd. Bratislava : Ikar, a.s., 2023. ISBN 978-80-551-9000-6. S. 98.
  9. ↑ TEEPLE, Bliss John. Kronika svetových dejín. prvé. vyd. Bratislava : ITEM, spol. s.r.o., 2004. ISBN 80-551-0870-6. S. 276.
  10. ↑ KINGFISCHER PUBLICATIONS. Encyklopédia histórie sveta. druhé prepracované. vyd. Praha : OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, 2010. ISBN 978-80-7360-897-2. S. 218.
  11. ↑ TEEPLE, Bliss John. Kronika svetových dejín. prvé. vyd. Bratislava : ITEM, spol. s.r.o., 2004. ISBN 80-551-0870-6. S. 276.
  12. ↑ DORLING KINDERSLEY LIMITED. Velikáni vojen. prvé. vyd. Bratislava : Ikar, a.s., 2023. ISBN 978-80-551-9000-6. S. 98.
  13. ↑ KINGFISCHER PUBLICATIONS. Encyklopédia histórie sveta. druhé doplnené. vyd. Praha : OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, 2010. ISBN 978-80-7360-897-2. S. 218.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bábur&oldid=7892105“