Bacilová červienka

Bacilová červienka (iné názvy: bacilárna/bakteriálna červienka, bacilová/bacilárna/bakteriálna dyzentéria, bacilová/bacilárna/bakteriálna úplavica, šigelóza, červienka, dyzentéria, úplavica) je črevná bakteriálna infekcia vyvolaná gramnegatívnymi nepohyblivými tyčinkami z rodu Shigella. Rod sa delí na štyri podskupiny, ktoré sú vyvolávateľom jednotlivých typov šigelózy.

Bacilová červienka (dyzentéria) – šigelóza
Shigella stool.jpg
Mikroskopická snímka baktérie úplavice v stolici
Klasifikácia
MKCH-10A03: Bacilová červienka (dyzentéria) – šigelóza (odkaz)

Star of life3.svg Pozri aj Medicínsky portál

KlasifikáciaUpraviť

  • A03: Bacilová červienka (dyzentéria) – šigelóza
    • A03.0: Šigelóza zapríčinená Shigella dysenteriae (Šigelóza skupiny A (Šigova-Kruseho dyzentéria))
    • A03.1: Šigelóza zapríčinená Shigella flexneri (Šigelóza skupiny B)
    • A03.2: Šigelóza zapríčinená Shigella boydii (Šigelóza skupiny C)
    • A03.3: Šigelóza zapríčinená Shigella sonnei (Šigelóza skupiny D)
    • A03.8: Iné šigelózy
    • A03.9: Nešpecifikovaná šigelóza (Bacilárna dyzentéria NS)

PatogenézaUpraviť

Hlavným vyvolávateľom klinických príznakov je enterotoxín, ktorý produkujú najmä šigely skupiny A a ich prienik do vnútra buniek sliznice hrubého čreva. Tu sa množia, spôsobujú následne zánik bunky, vznik nekrózy a krvácajúcich vredov. Infekcia touto skupinou má i najzávažnejší klinický priebeh. Infekcia je obmedzená na črevo, šigely takmer nikdy neprenikajú do krvného obehu.

EpidemiológiaUpraviť

Zdrojom infekcie je výhradne človek. Šigely sú málo odolné, no na infekciu stačí veľmi malá dávka. Je to typická „choroba špinavých rúk“, ktorá sa vyskytuje v miestach, kde na malej ploche žije pri nízkej hygiene väčší počet ľudí (kasárne, robotnícke ubytovne, azylové tábory, slumy a podobne).

DiagnostikaUpraviť

Choroba sa diagnostikuje kultivačne zo stolice (dôkazom prítomnosti šigely vo vzorke). Možný je vznik bacilonosičstva, ktoré treba po preliečení vylúčiť.

LiečbaUpraviť

Je cielená na likvidáciu pôvodcu - podávajú sa antibiotiká: ampicilín, tetracyklín a sulfonamidy, prípadne ich deriváty. Pribúdajú však rezistentné kmene. Veľmi dôležitá je symptomatická liečba, najmä doplňovanie tekutín a elektrolytov, ktoré sa strácajú pri ťažkých hnačkách.

ZdrojUpraviť

  • Bednář a kol. Lékařská speciální mikrobiologie a parazitologie. Triton, 1994.