Baktériové spóry alebo spóry alebo výtrusy sú mimoriadne rezistentné pokojové formy baktérií s minimálnym metabolizmom. Vytvárajú ich za určitých podmienok niektoré bakteriálne druhy, najmä bacily a klostrídie. Tvorba spór sa nazýva sporulácia.

Priebeh sporulácie

upraviť

Proces diferenciácie vegetatívnej bunky na spóru sa nazýva sporulácia. Nastáva za nepriaznivých nutričných podmienok. Geneticky sa jedna o expresiu reprimovaných génov, ktorá spôsobí asymetrické delenie bakteriálnej bunky tak, že dcérska bunka má síce rovnakú genetickú výbavu ako materská bunka, ale má odlišnú fyziológiu a anatomickú štruktúru a existuje v materskej bunke až do jej odumretia. Vegetatívna bunka so spórou sa nazýva sporangium. Spóra má na povrchu mohutný obal – kortex, ktorý je obalený vonkajšou membránou vytvorenou z cytoplazmatickej membrány materskej bunky, nad ktorou je proteínový plášť. Celá spóra môže byť ešte obalená lipoproteínovou vrstvou – exospóriom.

  • sťahovanie zahusteného nukleoidu bunky k jedného jej póru
  • dovnútra sa vchlípia vrstvy cytoplazmatickej membrány – vytvorí sa spórové septum (priehradka)
  • medzi vrstvy membrány sa ukladá materiál – vzniká silný obal, predstavuje až polovicu celej spóry

Proces sporulácie trvá 5 – 6 hodín.

Kategorizácia spór na základne umiestnenia

upraviť

Podľa umiestnenia spóry v bakteriálnej tyčinke rozoznávame:

  • centrálne spóry – v strede tyčinky
  • subterminálne – bližšie ku koncu tyčinky
  • terminálne spóry – na konci tyčinky

Spóry sa vyznačujú veľkou odolnosťou voči vonkajším vplyvom – teplu, dezinfekčným prostriedkom… Za vhodných podmienok sú schopné meniť sa na plne virulentnú vegetatívnu formu – tento proces sa nazýva germinácia. Vo forme spór môžu baktérie prežívať niekoľko storočí.

Pozri aj

upraviť