Bandrów Narodowy

Bandrów Narodowy (alebo len Bandrów) je dedina v Poľsku, ktorá je súčasťou gminy Ustrzyki Dolne. Administratívne spadá pod Powiat bieszczadzki a Podkarpatské vojvodstvo. Nachádza sa pri hranici s Ukrajinou, juhovýchodne od mesta Ustrzyki Dolne, tiahne sa v dĺžke približne 4 km. Žije tu približne 440 obyvateľov.

Bandrów Narodowy
dedina
Štát	Poľsko
Vojvodstvo	Podkarpatské vojvodstvo
Okres	Powiat bieszczadzki
Obec	Gmina Ustrzyki Dolne
Súradnice	49°23′25″S 22°42′15″V
Obyvateľstvo	440 (2012)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
EČV	KNT
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

V dedine sa nachádza rímskokatolícky farský kostol sv. Andrzeja Boboli, má podobu dreveného chrámu východného rítu, ktorý bol do obce prenesený z neďalekej dediny Jasenie. Pôvodný gréckokatolícky chrám z roku 1880 bol v roku 1952 rozobraný. Zachovalo sa niekoľko tradičných drevených chalúp z prelomu 19.-20. storočia, predstavujú najzachovalejší komplex dedinskej architektúry v pásme Bieszczad.

Dejiny

Prvýkrát sa spomína v roku 1532. V rokoch 1782 – 1784 Rakúšania v rámci tzv. jozefínskej kolonizácie usadili v obci nemeckých kolonistov.

V roku 1921 tu bolo evidovaných 116 domov a 837 obyvateľov, z ktorých boli

• gréckokatolíci – 788
• židia – 38
• rímskokatolíci – 8
• evanjelici – 3

V nemeckej osade Bandrów-Kolonia vo východnej časti dediny bolo evidovaných 57 domov a 394 obyvateľov, v prevažnej miere evanjelikov.

Nemeckí kolonisti dedinu opustili v roku 1940 v rámci výmeny obyvateľstva medzi Nemeckom a ZSSR. Časť ukrajinského obyvateľstva bola v roku 1944 vysťahovaná na Sibír. V rokoch 1945 – 1951 obec patrila do ZSSR, v roku 1951 po zmluve o zmene hraníc medzi Poľskom a ZSSR znovu pripadla Poľsku, pozostalé obyvateľstvo bolo vysídlené do Ukrajinskej SSR, na jeho miesto bolo usadené poľské obyvateľstvo z územia okolo mesta Sokaľ, ktoré pripadlo ZSSR.

Galéria

• 
  Kostol
• 
  Cintorín
• 
  Kaplnka

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bandrów Narodowy

Zdroj

Bieszczady. Przewodnik. Rewasz, Pruszków, 2012, s. 268 – 269.