Profesor Benjamin Mazar (hebr. : בנימין מזר, rodným menom Binjamin Zeev Maizler; 28. jún 1906 – † 9. september 1995) bol izraelský archeológ, historik a priekopník syntézy biblického výskumu a historickej geografie.[1] V 50. rokoch bol rektorom a prezidentom Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme. Medzi jeho najvýznamnejšie archeologické práce patria vykopávky pozdĺž západného a južného múru Chrámovej hory v Jeruzaleme.

Benjamin Mazar
בנימין מזר
Benjamin Mazar v Bejt Šearim, 1936
Benjamin Mazar v Bejt Šearim, 1936
Rod. menoBinjamin Zeev Maizler
Narodenie28. jún 1906
Ciechanowiec, Ruská ríša (teraz Poľsko)
Úmrtie9. september 1995 (89 rokov)
Jeruzalem, Izrael
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Benjamin Mazar

Narodil sa v mestečku Ciechanowiec v cárskom Rusku (dnešné Poľsko) a študoval na nemeckých univerzitách v Berlíne a Giessene. Po ukončení štúdií imigroval v roku 1929, ako 23 ročný do britskej mandátnej Palestíny, kde sa stal členom Židovskej palestínskej prieskumnej spoločnosti. V 30. rokoch riadil archeologické vykopávky v Ramat Rachel (1932) a Bejt Šearim (1936-40), pri ktorých boli odhalené pozostatky Herodovskej dynastie (zhruba 55 pred Kr. – 93 po Kr.).[2] Vykopávky v druhom spomínanom mieste patrili medzi jedny z prvých, ktoré organizovala židovská inštitúcia a okrem pozostatkov Herodovskej dynastie pri nich odkryli veľké židovské katakomby, datované do 2. až 4. storočia po Kr., známe ako pohrebné miesto židovského predstaviteľa rabiho Jehudu ha-Nasiho.

V roku 1943 sa stal akademickým pracovníkom Hebrejskej univerzity, kde neskôr pôsobil ako profesor (1951-77), rektor (1952-61) a nakoniec ako prezident (1953-61).[2]

Medzi jeho najvýznamnejšie archeologické práce patria vykopávky pozdĺž západného a južného múru Chrámovej hory v Jeruzaleme, ktoré umožnilo až izraelské dobytie východného Jeruzalemu počas šesťdňovej vojny v roku 1967. V priebehu archeologických prác trvajúcich desať rokov, sa našli predmety z čias Prvého chrámu z 8. až 7. storočia pred Kr.[1]

V roku 1968 mu bola udelená Izraelská cena za prínos v oblasti židovských štúdií[1] a ocenenie Jakir Jerušalajim (doslova „Úctyhodný občan Jeruzalema“).[3]

Časť jeho rodiny patrí medzi uznávaných odborníkov izraelskej archeológie. Ide predovšetkým o vnučku Ejlat Mazarovú a synovca Amichaja Mazara. Švagrom Benjamina Mazara bol druhý izraelský prezident Jicchak Ben Cvi.

Benjamin Mazar vytvoril rozsiahle dielo o izraelskej archeológii, s obsahom viac ako 300 titulov. Radia sa medzi ne:

  • Israel in Biblical Times (1941)
  • The Mountain of the Lord (1975)
  • Biblical Israel: State and People (1992)

Referencie

upraviť
  1. a b c GREENBERG, Joel. Benjamin Mazar, 89, Israeli Biblical Archaeologist [online]. The New York Times, 1995-09-11, [cit. 2014-04-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. a b Benjamin Mazar [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2014-04-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Recipients of Yakir Yerushalayim award [online]. mesto Jeruzalem, 2012-00-0, [cit. 2014-04-15]. Dostupné online. (po hebrejsky)

Pozri aj

upraviť
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Benjamin Mazar na českej Wikipédii.