Židovská migrácia v rokoch 1948-2007

Alija (hebrejsky: עלייה, doslova "cesta nahor", "výstup") je židovská migrácia do Palestíny a neskôr Izraela.

Je veľmi špecifickým druhom migrácie. Vo veľkom rozsahu sa začína od 80. rokov 19. storočí a prebiehala v jednotlivých vlnách. Tie sa od seba navzájom líšili nielen miestom pôvodu migrujúcich, ale aj ich spoločenským postavením, ideológií a dôvodmi pre migráciu. Jedným z hlavných dôvodov pre imigráciu do osmanskej a neskôr britskej Palestíny bol rastúci antisemitizmus, perzekúcie Židov a protižidovské pogromy. Vzájomná rôznorodosť jednotlivých vĺn je aj dôvodom pre ich rozdelenie do jednotlivých vĺn.

Prvá alijaUpraviť

Takzvaná prvá Alija prebiehala v rokoch 18821904. Bola reakciou na pogromy v cárskom Rusku a do Palestíny počas nej odišlo na 25 000 ľudí. Táto migračná vlna nebola výrazne ideologicky motivovaná a jej členovia po príchode do Palestíny pracovali predovšetkým ako poľnohospodári, zakladali nové osady (napríklad Rišon le-Cion) a bežne najímali Arabmi ako lacnú pracovnú silu.

Druhá alijaUpraviť

Druhá Alija, pre budúce Izrael kľúčová, prebiehala od roku 1904 do prvej svetovej vojny, ktorá vypukla v roku 1914. Bola reakciou na ďalšiu vlnu pogromov v Rusku, ktorá bola dôsledkom neúspešnej revolúcie. Ľudia, ktorí v tejto aliji prišli boli oveľa lepšie pripravení na drsné podmienky, ktoré Palestína poskytlo a boli oveľa viac ideologicky ovplyvnení (predovšetkým socializmom). Je možné povedať, že táto Alija na územie dnešného Izraela "priviezla" všetky ideológie, ktoré sa tam dnes nachádza (ortodoxnú, socialistickú atď.)

Tretia alijaUpraviť

Tretia Alija prebiehala od konca prvej svetovej vojny až do roku 1923. Išlo predovšetkým o migráciu z východnej Európy (Rusi, Poliaci) a jej rozsah bol približne 35 000 ľudí. Stál za ňou rastúci nacionalizmus v Európe, ktorý bol dôsledkom novo vznikajúcich národných štátov po svetovej vojne. Vplyv môže mať aj Balfourova deklarácia z roku 1917, v ktorej sa vláda Jeho veličenstva zaviazala vytvoriť v Palestíne „židovskú národnú domovinu“. Medzi ďalšími príčinami smerovania migrácie do Palestíny bolo zavedenie imigračných kvót v Spojených štátoch a boľševická revolúcia v Rusku v roku 1917. Členovia druhej a tretej Alije sú vnímaní ako budovatelia a kibucníci.

Štvrtá alijaUpraviť

Štvrtá Alija prebiehala v rokoch 19241930 a do Palestíny počas nej prišlo na 80 000 ľudí prevažne z Poľska. Od predchádzajúcich dvoch migračných vĺn sa líšila menším dôrazom na socialistickú ideológiu a práve medzi príslušníkmi tejto vlny získal množstvo prívržencov revizionistický sionista Vladimir Žabotinskij. Tí ľudia, ktorí prichádzali z veľkých poľských miest prinášali rozvoj palestínskym mestám, pretože sa na rozdiel od predchádzajúcich migračných vĺn usadzovaniu v poľnohospodárskych oblastiach.

Piata alijaUpraviť

Piata Alija bola pre budúce Izrael v praktickom ohľade zásadná. Prebiehala v rokoch 19331939, teda pred vypuknutím druhej svetovej vojny a 230 000 ľudí, ktorí počas nej prišli, pochádzalo prevažne z Nemecka. Dôvodom príchodu bola prakticky nemožná imigrácie do Spojených štátov a iných anglosaských krajín (Kanada, Austrália, JAR, …) a silnejúca protižidovská kampaň v nacistickom Nemecku a zavedenie norimberských zákonov. Piata Alija je charakterizovaná ako intelektuálna Alija, pretože počas nej prichádzala predovšetkým nemecká inteligencia (architekti, lekári, právnici, akademici, …). Vďaka tomu sa zakladajú univerzity (Hebrejská univerzita v Jeruzaleme alebo Technion v Haife) a vďaka prílivu kapitálu na mandátnu Palestínu nedopadá v takom rozsahu hospodárska kríza.

Alija BetUpraviť

Do vzniku Izraela v máji 1948 sa uskutočnila ešte jedna dôležitá Alija priamo počas druhej svetovej vojny aj po nej, a to takzvaná Alija Bet. Išlo o ilegálnu imigráciu, ktorá bola britskou mandátnou správou pokutovaná. Spojené kráľovstvo totiž ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny v dôsledku palestínskeho povstania (1936-1939) v Mandáte vydali takzvanú MacDonaldovu bielu knihu, známu aj ako Biela alebo Čierna kniha, ktorá obmedzovala židovskú imigráciu do Palestíny a stanovila kvóty pre prisťahovalcov.

Externé odkazyUpraviť