Bilistiché
Bilistiché alebo Belistiché (starogr. Βιλιστίχη, Βελιστίχη – Bilistiché, Belistiché) bola milenka egyptského vládcu Ptolemaia II. Filadelfa, v roku 268 pred Kr. zvíťazila na olympijských hrách v preteku dvojkolesových vozov so štvorzáprahom žrebcov a roku 264 pred Kr. v preteku na vozoch s dvojzáprahom žrebcov.[1][2]
Bilistiché zvíťazila v Olympii na 128. hrách v preteku dvojkolesových vozov so štvorzáprahom žrebcov (tethrippon pólón) a na 129. hrách v preteku na vozoch s dvojzáprahom žrebcov (synóris pólón).[1] Tethrippon žrebcov zaviedli v Olympii v roku 384 pred Kr. a preteky na vozoch s dvojzáprahom žrebcov roku 268 pred Kr. Prvým víťazom pretekov vozov s dvojzáprahom žrebcov bol neznámy Tesálčan.[3] Na olympijských hrách býval jazdec alebo vozataj v pretekoch zväčša anonymný a olympijský veniec si vždy odniesol len majiteľ víťazného voza alebo koňa a neprekážalo, aby tým majiteľom mohla byť aj žena.[4][5]
Bilistiché bola najobľúbenejšou milenkou egyptského vládcu Ptolemaia II. Svoje prvé olympijské viťazstvo dosiahla len dva roky po smrti Arsinoé II., druhej Ptolemaiovej manželky. Zrejme v tom čase nadobudla svoj veľký majetok a stala sa aj vlastníčkou najlepších koní, ktoré jej zabezpečili víťazstvo v Olympii. Bilistiché patrí len k niekoľkým ženám, ktorým sa to podarilo.[1] Ptolemaios svoju milenku Bilistiche tak zbožňoval, že zaviedol jej uctievanie pri chráme a oltári s názvom Afrodita-Bilistiché. Ptolemaios ale nebol prvý Macedónčan, ktorý si uctil svoju milenku ako Afroditu. V štvrtom storočí, Harpalos, druh Alexandra Veľkého, dal postaviť chrám a oltár svojej milenke hetére Pythioniké.[1]
Staroveký autor Pausanias uvádza, že Bilistiché pochádzala z Macedónska.[1] Podľa Athénaia bol jej vlasťou Argos,[6] a Plutarchos sa vo svojich poznámkach domnieva, že mohla mať fenický pôvod, lebo jej meno bolo v Grécku neobvyklé.[1]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ a b c d e f Sarah B. Pomeroy, Women in Hellenistic Egypt, str. 54
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,8,11.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 250.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 122.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 438.
- ↑ Athénaios z Naukratidy, Deipnosofistai, 13,70.