Britonovia
Britonovia, Britovia (z lat. Britto, Brito, mn. č. Brittones) či britskí Kelti je označenie pre pôvodné keltské obyvateľstvo väčšinovej časti Veľkej Británie, ktoré tu sídlilo minimálne od doby železnej do obdobia raného stredoveku. Ich potomkovia sú hlavne Walesania, Cornwallani a Bretónci.[1]
História upraviť
Britské ostrovy boli známe už starovekým Grékom,[1] po prvý krát ich meno zaznamenal cestovateľ Pytheas z Massalie (dnešné Marseille) na konci 4. storočí pred n. l.. Meno ostrovov a obyvateľov nemalo v gréckych prameňoch jednotnú podobu, objavujú sa výrazy Pretanoi, Pritteni, Prettani, vedľa názvu Brettania apod.
Rímska ríša dobyla väčšinu ostrova v 1. storočí n. l. – okrem severnej Kaledónie oddelenej neskôr Hadriánovym valom – a zriadila tu provinciu Britannia. Väčšina keltského obyvateľstva sa dostala pod nadvládu Ríma a dochádzalo k jeho romanizácii a vzniku britsko-rímskej kultúry. Obyvatelia provincie Britannia boli nazývaní Britanni (Britannovia).
Po zániku rímskej ríše (5. storočie) sa Británie v rámci sťahovania národov stala od východu cieľom nájazdov prevažne germánskych Anglosasov. Pôvodné keltské obyvateľstvo bolo vytlýčané do západnej časti niekdajšej rímskej provincie a čiastočne migrovalo na nové územia na európskej pevnine. Bola to predovšetkým najbližšia Armorika nazývaná Malá či Zámorská Británia a dnes známa ako Bretónsko (anglicky Brittany) a menšie územie v severošpanielskej Galícii nazývanej Britonia. Tak došlo k rozdeleniu pôvodne jednotného obyvateľstva na skupiny, ktoré sa ďalej vyvíjali na samostatné národy.
Jazyk upraviť
Jazyk Britonov patrí do brythonskej (britanskej) skupiny keltských jazykov a je predchodcom dnešných jazykov:
Ďalšie národy obývajúce severnú časť ostrova pred anglosaskou inváziou rozprávaliá goidelskými keltskými jazykmi a – asi aj keltskou – piktčinou.
Referencie upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Britonové na českej Wikipédii.