Britsko-iracká vojna

Britsko-iracká vojna bola krátka vojna, ktorá prebehla medzi Spojeným kráľovstvom a irackou nacionalistickou vládou od 18. apríla 1941 do 30. mája rovnakého roku. Hoci trvala viac ako jeden mesiac, vojna vyústila v obnovenie britskej okupácie krajiny a ďalej posilnila nacionalistický odpor voči Britmi podporovanej irackej monarchii. Vojna bola súčasťou 2. svetovej vojny.

Britsko-iracká vojna
Súčasť druhej svetovej vojny
BritsLookingOnBaghdad1941.jpg
Britskí vojaci pri Bagdade, 11. jún 1941
Dátum 18. apríl-30. máj 1941
Miesto Irak
Výsledok Víťazstvo Spojeného kráľovstva
Protivníci
Flag of Iraq (1924–1959).svg Irak
Flag of Germany (1935–1945).svg Nemecko
Taliansko (1861-1946) Taliansko
Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo
British Raj Red Ensign.svg Britská India
Ensign of the Palestine Mandate (1927–1948).svg Palestína
Velitelia
Rašíd Alí Edvard Quinan
Gustav Kleikanp
Sila
5 divízií 2 divízie
Straty
2 500 mŕtvych
6 000 zajatých
1 200 mŕtvych, ranených a nezvestných
nezistené

PríčinyUpraviť

Aj keď Irak bol nezávislý, musel Britom poskytovať určité práva, ako napríklad britské vojenské základne na jeho území a voľný pohyb britských vojenských jednotiek cez jeho územie. To sa ale časti Iračanov nepáčilo a cítili sa Britmi utláčaní.

ZačiatokUpraviť

Vláda Nuri as-Saida chcela vyhlásiť vojnu Nemecku ako odpoveď na napadnutie Poľska. Aj keď kvôli obľúbenosti Nemecka medzi Iračanmi zmenil vojnu na prerušenie diplomatických stykov, predseda vlády bol následne spolu s kráľom zvrhnutý a na trón bol dosadený následník trónu. Pronacistický minister Rašíd Alí potom vyzval Britov, aby opustili Irak.

Následne zaútočili na osamelú britskú leteckú základňu v Habbániji. Napriek obrovskej početnej prevahe neuspeli a boli nútení požiadať o pomoc Nemecko.

Pomoc z NemeckaUpraviť

Nadšený Hitler vyslal na žiadosť povstalcov okamžite leteckú pomoc, tzv. Komando Junck. Pomoc bola však príliš slabá na to, aby pomohla, ďalej bola zorganizovaná príliš narýchlo a okrem toho ju postihlo viacero neštastí.

Britský protiútok a porážka IračanovUpraviť

Aj keď Habbánija nemala vojenské letectvo, bola to vlastne len letecká škola, personál zareagoval promptne a vyzbrojil cvičné lietadlá a tie napadli iracké pozície, hlavne delostrelectvo. Tým odvrátili beznádejnú situáciu a Briti neskôr zostavili tzv. HabForce (Habbanyia Force), ktorá základňu definitívne oslobodila z obliehania.

Potom nasledovala bitka o Fallúdžu, ktorá sa skončila ťažkou porážkou Iračanov, Rašid Alí utiekol do Iránu, kde bol zasa polapený Sovietmi, ktorí v tej dobe obsadili Irán, aby si zaistili spojenie so Spojencami.

Starý kráľ bol znovu dosadený na trón.

Externé odkazyUpraviť