Britsko-iracká vojna
Britsko-iracká vojna bola krátka vojna, ktorá prebehla medzi Spojeným kráľovstvom a irackou nacionalistickou vládou od 18. apríla 1941 do 30. mája rovnakého roku. Hoci trvala viac ako jeden mesiac, vojna vyústila v obnovenie britskej okupácie krajiny a ďalej posilnila nacionalistický odpor voči Britmi podporovanej irackej monarchii. Vojna bola súčasťou 2. svetovej vojny.
| Britsko-iracká vojna | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť druhej svetovej vojny | |||||||
 Britskí vojaci pri Bagdade, 11. jún 1941 | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
.svg){kind=small} Irak.svg){kind=small} Nemecko Taliansko
|
 Spojené kráľovstvo Britská India.svg){kind=small} Palestína
| ||||||
| Velitelia | |||||||
| Rašíd Alí | Edvard Quinan Gustav Kleikanp | ||||||
| Sila | |||||||
| 5 divízií | 2 divízie | ||||||
| Straty | |||||||
| 2 500 mŕtvych 6 000 zajatých |
1 200 mŕtvych, ranených a nezvestných | ||||||
| nezistené | |||||||
PríčinyUpraviť
Aj keď Irak bol nezávislý, musel Britom poskytovať určité práva, ako napríklad britské vojenské základne na jeho území a voľný pohyb britských vojenských jednotiek cez jeho územie. To sa ale časti Iračanov nepáčilo a cítili sa Britmi utláčaní.
ZačiatokUpraviť
Vláda Nuri as-Saida chcela vyhlásiť vojnu Nemecku ako odpoveď na napadnutie Poľska. Aj keď kvôli obľúbenosti Nemecka medzi Iračanmi zmenil vojnu na prerušenie diplomatických stykov, predseda vlády bol následne spolu s kráľom zvrhnutý a na trón bol dosadený následník trónu. Pronacistický minister Rašíd Alí potom vyzval Britov, aby opustili Irak.
Následne zaútočili na osamelú britskú leteckú základňu v Habbániji. Napriek obrovskej početnej prevahe neuspeli a boli nútení požiadať o pomoc Nemecko.
Pomoc z NemeckaUpraviť
Nadšený Hitler vyslal na žiadosť povstalcov okamžite leteckú pomoc, tzv. Komando Junck. Pomoc bola však príliš slabá na to, aby pomohla, ďalej bola zorganizovaná príliš narýchlo a okrem toho ju postihlo viacero neštastí.
Britský protiútok a porážka IračanovUpraviť
Aj keď Habbánija nemala vojenské letectvo, bola to vlastne len letecká škola, personál zareagoval promptne a vyzbrojil cvičné lietadlá a tie napadli iracké pozície, hlavne delostrelectvo. Tým odvrátili beznádejnú situáciu a Briti neskôr zostavili tzv. HabForce (Habbanyia Force), ktorá základňu definitívne oslobodila z obliehania.
Potom nasledovala bitka o Fallúdžu, ktorá sa skončila ťažkou porážkou Iračanov, Rašid Alí utiekol do Iránu, kde bol zasa polapený Sovietmi, ktorí v tej dobe obsadili Irán, aby si zaistili spojenie so Spojencami.
Starý kráľ bol znovu dosadený na trón.
Externé odkazyUpraviť
- História britsko-irackej vojny (v angličtine)
|
Tento článok týkajúci sa vojenstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |